Gruzínsku transrodovú modelku zabili krátko po tom, ako vláda prijala zákon obmedzujúci LGBT+. Bol inšpirovaný Ruskom
V Gruzínsku niekto zavraždil známu transrodovú modelku Kesariu Abramidzeovú. Informovali o tom stanice BBC News a list The Guardian, ktoré upozornili, že ženu niekto ubodal v jej byte v Tbilisi deň po tom, ako gruzínsky parlament schválil takzvaný zákon o rodinných hodnotách a ochrane maloletých.
Zákon podľa ľudskoprávnych organizácií obmedzí práva sexuálnych menšín (LGBT+). Polícia v súvislosti s vraždou zatkla muža, s ktorým sa Abramidzeová údajne poznala. Motív činu zatiaľ nie je známy.
Motív je nejasný
Tridsaťsedemročná Abramidzeová bola v Gruzínsku jednou z prvých transrodových verejných osobností. Ženu, ktorá reprezentovala kaukazskú krajinu na medzinárodných transgenderových súťažiach krásy, sledovalo na sociálnych sieťach vyše pol milióna ľudí, podotkla BBC. "Kesaria bola ikona! Provokatívna, múdra, neuveriteľne odvážna," napísala politologička Maja Otarašviliová na sieti X v reakcii na smrť Gruzínky.
Hoci motív vraždy zatiaľ nie je jasný, gruzínska občianska spoločnosť jej smrť spojila so štátnou kampaňou zameranou proti menšinám v krajine, píše The Guardian. Za vlády strany Gruzínsky sen podľa denníka narástlo v krajine násilie voči ľuďom z radov LGBT+. V minulom roku stovky odporcov práv gejov a lesieb vtrhli na festival komunity LGBT+ v Tbilisi a vynútili si jeho zrušenie. Tento rok tisíce ľudí pochodovali metropolou, aby tak propagovali to, čo nazývajú tradičnými rodinnými hodnotami.
Nenávisť v spoločnosti
Podľa niektorých skupín na ochranu ľudských práv vládna homofóbna rétorika a propagácia návrhu zákona podnietila nenávisť v spoločnosti. "Existuje priama súvislosť medzi používaním nenávistných prejavov v politike a zločinmi z nenávisti," reagovalo na vraždu Abramidzeovej tbiliské Centrum pre sociálnu spravodlivosť.
Gruzínsky parlament schválil v utorok v treťom a teda záverečnom čítaní takzvaný zákon o rodinných hodnotách a ochrane maloletých, ktorý podľa agentúry Reuters umožní úradom zakázať akcie na podporu LGBT+ alebo okrem iného počíta so zákazom sobášov ľudí rovnakého pohlavia či zákazom chirurgických zákrokov na zmenu pohlavia.
Predstavitelia Gruzínskeho sna tvrdia, že zákon je potrebný na ochranu tradičných morálnych noriem v krajine. Jeho odporcovia namietajú, že je norma inšpirovaná Ruskom, kde režim v uplynulých rokoch zaviedol množstvo represívnych opatrení proti sexuálnym menšinám. Gruzínska prozápadná prezidentka Salome Zurabišviliová už naznačila, že zákon nepodpíše. Gruzínsky sen a jeho spojenci však majú v parlamente dostatok kresiel, aby jej veto prehlasovali.
Už druhý zákon inšpirovaný Ruskom
Spomínaný zákon je už druhým v krajine, ktorý kritici označujú ako normu inšpirovanú Ruskom. Gruzínsky sen nedávno, a napriek masovým protestom v Tbilisi, presadil zákon o zahraničnom vplyve. Obe normy sa dočkali kritiky z Európskej únie, o ktorej členstvo Gruzínsko požiadalo v apríli 2022, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Gruzínsko od získania nezávislosti po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 tradične vystupovalo ako prozápadná krajina, ale vzťahy so Západom sa v poslednom čase zhoršili. Stranu Gruzínsky sen, ktorá v päťmiliónovej kaukazskej krajine vládne od roku 2012, obviňujú kritici z autoritárskych sklonov a prílišnej blízkosti k Rusku. V októbri krajinu čakajú parlamentné voľby.
Pozrite si reportáž z 28. mája: