Rokoval parlament. Novela o štátnych symboloch a sociálnych službách prešla do druhého čítania
Poslanci Národnej rady (NR) SR sa v závere stredajšieho rokovania venovali diskusii o vzdelávaní sestier. Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) v pléne predložila návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve.
Bittó Cigániková chce novelou zefektívniť sústavné vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek tak, že bude organizované a hodnotené zamestnávateľom, "ktorý má najväčší záujem na vzdelávaní týchto zdravotných pracovníkov". Chce tiež zabezpečiť konkurencieschopnosť sestier a pôrodných asistentiek vo vzťahu k Českej republike.
Na programe je niekoľko bodov
Poslanci sa do lavíc vrátia opäť vo štvrtok (19. 9.) ráno. Popoludní ich čaká tradičná hodina otázok. Venovať by sa mali aj správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023.
Na programe je vo štvrtok aj návrh Rastislava Krátkeho (Slovensko, Za ľudí, KÚ) na prijatie uznesenia k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie.
Pre budovy vo vlastníctve štátu má byť povinné označenie štátnou vlajkou SR. Výnimkou majú byť sídla diplomatických a konzulárnych úradov tretích krajín. Vyplýva to z novely zákona o štátnych symboloch SR, ktorú poslanci Národnej rady SR v stredu posunuli do druhého čítania. Do parlamentu ju predložila skupina poslancov za koaličnú SNS.
Cieľom je správna a úctyhodná reprezentácia
"Táto povinnosť je stanovená s úmyslom nielen zjednotiť a posilniť identifikáciu štátnych inštitúcií, ale aj upevniť vnímanie štátnych symbolov ako neoddeliteľného prvku reprezentácie štátu. Štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti SR musí byť viditeľne prezentovaná na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia," odôvodnili predkladatelia.
Novela má zároveň zaviesť zákaz umiestňovať na budovy štátnych a samosprávnych orgánov, verejných inštitúcií, sídla bezpečnostných zložiek a na budovy vo vlastníctve štátu iné vizuálne prvky, ako štátne symboly SR, vlajky iných štátov či Európskej únie a zástavy miest a obcí. "V ostatnom období sa čoraz frekventovanejšie objavujú situácie, keď dochádza k vyvesovaniu a umiestňovaniu rôznych symbolov a vizuálnych prvkov, ktoré nemajú status štátnych symbolov a ktoré potenciálne ohrozujú názorovú neutralitu inštitúcií," ozrejmila zámer SNS. Výnimku zo zákazu by podľa legislatívnej úpravy mohli udeliť rezort vnútra alebo príslušný okresný úrad na základe písomného rozhodnutia.
V prípade definitívneho schválenia by mala novela nadobudnúť účinnosť 1. marca 2025.
Opozícia chce riešiť bezpečnosť
Opozícia žiada mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS). Venovať sa na ňom chce viacerým témam vrátane bezpečnosti. Informoval o tom poslanec František Majerský (KDH) s tým, že o zvolanie zasadnutia požiadal novozvoleného predsedu výboru Samuela Migaľa (Hlas-SD).
Na výbore chce opozícia riešiť výmenu a poskytovanie informácií v rámci medzinárodnej spolupráce, možné obstaranie sledovacieho systému Pegasus či kybernetické hrozby spojené s bombovými hrozbami na školách a súdoch.
Pod žiadosť na zvolanie výboru sa podpísali všetci opoziční členovia Osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR na kontrolu činnosti SIS.
Viacero zmien v sociálnych službách posunuli do druhého čítania
Zmena výšky príspevku pre zdravotne znevýhodnené deti aj systému odľahčovacej služby či zlepšenie dostupnosti sociálnych zariadení pre osoby, ktoré sú odkázané na poskytovanie starostlivosti. Aj tieto opatrenia prináša vládny návrh novely zákona o sociálnych službách, ktorý poslanci Národnej rady SR v stredu posunuli do druhého čítania.
Novelou sa má zvýšiť finančný príspevok na opatrovanie zdravotne znevýhodnených detí zo 100 na 200 eur mesačne. Cieľom opatrenia je kompenzovať vyššiu mieru finančnej záťaže a starostlivosti pre opatrovateľov detí s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ministerstvo práce mení aj systém odľahčovacej služby. Za deň poskytnutej odľahčovacej služby sa bude považovať 12 hodín tejto služby, a to bez ohľadu na počet kalendárnych dní, za ktorý bol tento rozsah hodín dosiahnutý.
Ďalšia zmena upraví povinnosť obcí, miest a samosprávnych krajov, ktoré budú mať 30 dní na to, aby umiestnili ľudí odkázaných na starostlivosť buď do vlastného zariadenia, alebo iného verejného či neverejného zariadenia. Cieľom tohto zámeru je zabrániť tomu, aby osoba odkázaná na opateru bola dlhodobo bez poskytnutia sociálnej služby.
Odmietnuté návrhy z dielne PS
Obce nad 1000 obyvateľov nebudú povinné vytvárať a zverejňovať zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam z rokovania obecného zastupiteľstva. Poslanci Národnej rady SR v stredu odmietli návrh novely o obecnom zriadení, ktorý mal túto zmenu zaviesť. Novelu predložili poslanci z PS.
Zmenou chceli zvýšiť informovanosť obyvateľov a ich účasť na politickom živote ich samosprávy. Dosiahnuť chceli aj väčšiu otvorenosť a transparentnosť samosprávy, ako aj jej dôveryhodnosť.
NR SR odmietla aj opozičnú novelu zákona o priestupkoch. Predložili ju poslankyne Zuzana Števulová a Zuzana Mesterová z hnutia Progresívne Slovensko (PS). Chceli ňou presadiť zmenu výšky pokuty za priestupky proti majetku aj mechanizmus jej ukladania.
"Cieľom návrhu bolo zvýšiť výšku pokuty, ktorú môže uložiť oprávnený orgán za priestupky proti majetku z 331 eur na 1400 eur, a zaviesť pravidlá ukladania pokuty za priestupky proti majetku, ktoré motivujú páchateľa priestupku nahradiť škodu, ktorú priestupkom spôsobil," ozrejmili predkladateľky.
Potreba úpravy priestupkového zákona podľa nich vyplynula po schválení novely Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti. Poukázali na to, že tá priniesla zvýšenie hranice výšky škody pre posúdenie skutku ako priestupku proti majetku z 265 na 699 eur.
Pozrite si živý vstup redaktorky Veroniky Cepkovej počas rokovania parlamentu.