Posledná pomsta Islamského štátu: zničil Babylonskú vežu a ustúpil

Nezostal kameň na kameni

Iracká armáda podporovaná spojencami sa pokúša dobyť hlavnú baštu samozvaného kalifátu – miliónovú metropolu Mósul. Počas bojov o mesto oslobodili aj neďalekú preslávenú archeologickú lokalitu Nimrúd.

Mnohé naznačovali už satelitné zábery. Keď však vojaci vstúpili do Nimrúdu, aby preskúmali, či sa tam nenachádzajú míny a iné nástrahy, neverili vlastným očiam. Na mieste, kde ešte prednedávnom stáli tisícročia staré pamiatky, boli len rozvaliny. Oblasť ničili džihádisti postupne a v pred ústupom zrovnali so sebou aj pamiatky, o ktorých odborníci dúfali, že barbarské ničenie napokon prežijú.

Z mapy svetovo cenených pamiatok zmizla aj ikonická staroveká stavba. Asýrsky zikkurat niektoré texty, napríklad židovský Talmud, považovali za samotnú Babylonsku vežu.

Hlavné mesto kráľov

Nimrúd sa nachádza asi 32 kilometrov južne od Mósulu. Pôvod mesta sa dá vystopovať až k 23. storočiu pred Kristom. V staroveku sa pod menom Kalach pýšil titulom hlavného mesta. Sídlo tu mal napríklad kráľ Aššurnasirpal II.

Lokalita s plochou 3,5 kilometra štvorcového lákala archeológov z celého sveta. Boli tu paláce, chrámy, vysoké hradby ale aj botanická a zoologická záhrada. K najznámejším symbolom starovekej slávy Nimrúdu patrili obrovské sochy okrídlených levov a býkov ale aj zikkurat – vysoká svätyňa pyramídového tvaru spred takmer troch tisícročí. Bol len trochu mladší ako egyptské pyramídy a vzhľadom sa im podobal.

Babylončania na rozdiel o Egypťanov budovali svoje zikkuraty postupne, neustále k nim pridávali vrstvy a okrášľovali ich. Netvorili ich z kameňa, ale z hliny, rákosia či asfaltu.

Či bol ten nimrúdský skutočnou predlohou biblickej veže, sa už asi nikdy nedozvieme, pretože stavba už neexistuje.

Príbehu dodávalo na sile spojenie mesta s biblickým hrdinom Nimródom. Tento hrdý pravnuk Noema sa údajne rozhodol postaviť stavbu tak vysokú, že by siahala až do nebies. Ľudí neminul boží trest. Rozutekali sa po celej zemi a už sa ďalej nevedeli dohovoriť spoločným jazykom.

Vežu si nechali na konec

Keď iracké vládne sily prišli pred pár dňami do Nimrúdu, nečakalo ich tam takmer nič. "Sto percent je zničených. Strata Nimrúdu je pre mňa viac bolestivá ako strata vlastného domu," povedal provládny kmeňový veliteľ pre agentúru AFP. Potvrdili sa najväčšie obavy, ktoré vyplývali zo satelitných záberov – džihádisti boli v deštrukcii dôslední. Nimrúd začali ničiť už krátko po dobytí pred dvomi rokmi. Na svojich propagačných stránkach sa chválili borením chrámov a palácov buldozérmi. Sochy dávnych bohov a hrdinov nivočili kladivami.

Zo satelitných záberov je jasné, že „Babylonskú vežu“ týčiacu sa nad púšťou zničili neskôr ako väčšinu pamiatok. Archeológovia predpokladajú, že v septembri použili buldozéry a kopec, ktorý bol pozostatkom zikkuratu, zrovnali so zemou. Suť so zvyškami stavby potom nahrnuli do rieky Tigris.

Zničenie mesta, ktorého najväčšia sláva sa rozvinula v 13. storočí pred Kristom, sa považuje za najväčšiu škodu, ktorú spáchal kalifát na irackej archeológii.

Možno hľadali poklad

Džihádisti najprv ničili tie sochy, reliéfy či fresky, ktoré považovali za nemoslimské a modloslužobnícke. Vežu však v dobe, keď im tieklo do topánok, mohli zničiť za úplne iným účelom.

Jedna možnosť je, že vyvýšený zikkurat mohol byť výhodným strategickým bodom pri obrane. Archeologická lokalita však napokon ostala mimo hlavných bojov.

Tak ako v prípade palácov mohlo ísť o propagandu, ale aj o pomstu, ktorá mala demoralizovať miestne obyvateľstvo. K rozhrabaniu kopca však mohol viesť aj hlad po nových starožitnostiach, ktoré by mohli džihádisti speňažiť na čiernom trhu, aby zafinancovali svoju svätú vojnu.

Archeológovia však pripomínajú, že útroby zikkuratu zrejme žiadne poklady neskrývali. V porovnaní s egyptskými pyramídami bola nimrúdska stavba bez vnútorných komôr.