Odhalené tajomstvá archívu v Prešove. Obsahuje naozaj historické kúsky
Arcibiskupský historický archív v Prešove po prvýkrát otvorili pre širokú verejnosť. Dá sa v ňom dozvedieť, ako gréckokatolíci na východnom Slovensku prežívali vojny, hlad aj migráciu za prácou. Archivári preložili aj kázne biskupa Gojdiča.
V tisíckach spisov, kníh a fotografií v archíve je ukrytá pamäť gréckokatolíckej cirkvi v Prešove. Peter Jambor tam pracuje už 11 rokov, zatiaľ však preskúmal iba jeho polovicu.
„Tieto dokumenty hovoria mnohokrát o spôsobe života nielen cirkevných predstaviteľov, ako sú biskupi, kňazi, ale práve aj o spôsobe a o ťažkostiach života veriacich na území východného Slovenska,“ povedal Peter Jambor, archivár arcibiskupského archívu.
Archív pre všetkých
Archív zaujíma nielen historikov, ale aj ľudí, ktorí pátrajú po svojom pôvode. Po prvýkrát sa ho rozhodli sprístupniť v rámci dňa otvorených dverí aj širokej verejnosti.
„Som rád, že to je a vítam tu všetkých, je to miesto trochu tajuplné, lebo je tu každá jedna informácia dôležitá z našej histórie,“ povedal Jonáš Maxim, arcibiskup a metropolita.
„Najviac sa mi páčia také staré knihy, lebo aj pekne vyzerajú, aj to písmo je také krajšie ako tlačené,“ opísala archív návštevníčka Rabiah.
Vzácne záznamy vo viacerých jazykoch
Záznamy, dokumenty a listiny sú písané v latinčine, maďarčine, ruštine, nemčine a iných jazykoch. Medzi najstaršie materiály v archíve prešovských gréckokatolíkov patrí takmer 700-ročná listina.
„Jedná sa o 1. polovicu 14. storočia. Je to list richtára Jána, ktorý dáva pozemky na Červenom Kláštore Kartuziánskym mníchom,“ vysvetlil Michal Pavlišinovič, hovorca prešovskej archieparchie.
Mnoho návštevníkov archívu sa pýta na blaženého biskupa Petra Gojdiča. Stovky jeho kázní čoskoro dostanú knižnú podobu. Biskup však ovládal 6 jazykov.
Najstaršia zachovalá kázeň má 113 rokov. Všetky sú písané rukou a preložiť ich trvalo približne dva roky.
„Niektoré sú písané na menších papierikoch, ešte menších, niektoré sú písane perom, niektoré ceruzkou a ceruzka vybledne rýchlejšie ako pero. Aj lupou som si potom pomáhal a, chvalabohu, sa mi to podarilo,“ povedal Gabriel Székely, kňaz a archivár.
Archivári plánujú záznamy a dokumenty, o ktoré je najväčší záujem, v budúcnosti zdigitalizovať. Stanú sa rýchlejšie dostupnými a originály ochránia pred postupným zničením.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac