Karas kritizuje vládu za absenciu konsolidácie aj šéfa parlamentu. Kríza nehrozí, chýba len zhoda, tvrdí Kaliňák

31.8.2024 14:27

Ako je to s vymenovaním šéfa parlamentu a čaká Slovensko povinná vojenská služba? Aj na tieto otázky odpovedal minister obrany Robert Kaliňák a exminister spravodlivosti Viliam Karas v Sobotných dialógoch.

Kaliňák Karas
Foto: reprofoto/TASR/Daniel Stehlík, Radovan Stoklasa

Jeden popiera krízu, druhý za tým vidí škandál

Vo vládnucej koalícii nie je pre chýbajúceho predsedu parlamentu kríza. Pri jeho voľbe je priestor na vytvorenie pevnej a funkčnej dohody.

V relácii Sobotné dialógy na Slovenskom rozhlase to uviedol podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).

Tohto týždňové stretnutie lídrov koalície zostalo bez výsledku, viac v reportáži tu:

To, že Slovensko nemá šéfa Národnej rady (NR) SR, považuje podpredseda opozičného KDH a exminister spravodlivosti Viliam Karas za škandál.

Diskusia o šéfovi parlamentu prebiehala podľa Kaliňáka celé leto a nejaké alternatívy sú na stole. "Je dôležité, aby naši partneri, SNS a Hlas-SD, spolu ešte ďalej diskutovali," poznamenal.

Ak nie je post predsedu NR SR obsadený, je to žolík v rukáve v koaličných rokovaniach, tvrdí Karas. "Je zrejmé, že to tam vrie, že si nevedia nájsť priestor vykompenzovať vnútorné očakávania, ktoré tam sú," skonštatoval.

Úskalia povinnej vojenskej služby

Diskutujúci sa v relácii dotkli aj témy povinnej vojenskej prípravy, ktorú niektoré štáty zaviedli. Slovenská vláda podľa Kaliňáka nechce ísť touto cestou.

"Všetko, čo je povinné a nanútené, má potom veľké problémy pri realizácii. Neviete sa na takéto zoskupenie vždy úplne spoľahnúť," skonštatoval.

Minister tvrdí, že prerábajú aktívne zálohy a záujemcov chcú motivovať napríklad aj príspevkami na hypotéky.

Karas reagoval, že KDH je otvorené rôznym riešeniam v armáde. Uvedomuje si úskalia povinnej vojenskej služby, je vysoko nákladná a je otázna aj jej efektívnosť. Slovensko podľa Karasa potrebuje mať armádu pripravenú tak personálne, ako aj technicky. "Je nevyhnutné prísť s riešením na posilnenie bezpečnostných kapacít SR," podotkol.

Čo v prípade výsluhových dôchodkov?

Kaliňák v relácii takisto povedal, že vidí podporu pre poslanecký návrh zákona o výsluhových dôchodkoch pre prokurátorov a generálneho prokurátora.

Chcel, aby sa zaviedli výsluhové dôchodky pre celý civilný sektor. Rovnako súhlasí s tým, aby sa zmenil aj systém dôchodkov u sudcov.

Karas považuje za absurdné, že takýto návrh predkladá poslanec a nie vláda. Je to podľa neho taký zásadný zákon, že to bude mať vplyv na bezpečnosť štátu.

Poukázal na to, že zavedením výsluhových dôchodkov môže veľa prokurátorov odísť. Taktiež si myslí, že tieto veci treba riešiť systémovo so všetkými justičnými povolaniami.

Istá daň na finančné transakcie

Deficit verejných financií by mal budúci rok klesnúť pod 5 percent HDP, čo si vyžaduje opatrenia za viac ako 1,5 miliardy eur. 

Vládna koalícia má v súčasnosti na stole približne 30 opatrení, z ktorých po dohode vyberie tie, ktoré sa zrealizujú, uviedol Kaliňák.

Koaličná rada o konsolidácii rokovala tento týždeň, zatiaľ bez konkrétneho výsledku.

"Momentálne sme dali na stôl, čo všetko je možné urobiť, aby sme mohli skonsolidovať verejné financie a Slovensko neskrachovalo... Tie opatrenia budú razantné. Na druhej strane, Smer vždy tvrdil, že sa nemôžeme dotknúť sociálneho štandardu," zdôraznil Kaliňák.

Konsolidačný balík bude preto kombináciou zmien v daniach, ale aj v iných oblastiach.

Podpredseda vlády potvrdil, že sa hovorí o nejakej forme dane na finančné transakcie. Dôležité však budú podľa Kaliňáka napríklad aj opatrenia cielené na ceny potravín.

Žiadne konkrétne predstavenie

Podpredseda opozičného KDH Viliam Karas v diskusii zdôraznil, že je potrebné hovoriť ľuďom pravdu o konsolidácii a nezavádzať ich.

"Počkáme si na predstavenie konsolidačných opatrení. Mňa mrzí, že dodnes neboli predstavené. Ak by vláda konsolidácii venovala rovnakú energiu ako Trestnému zákonu, tak by sme boli s opatreniami niekde úplne inde," vyhlásil.

Pre KDH je podľa neho kľúčové, aby prijímané opatrenia nebrzdili ekonomiku.

"Desíme sa, ak by malo dôjsť k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty (DPH), zvýšeniu zdanenia práce. Ľudia majú už dnes obrovské bremeno na pleciach," upozornil. Ekonomika by sa podľa neho mala naopak podporovať, čo potom prinesie aj vyššie príjmy štátu.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok