Zastropovanie cien energií stálo Slovensko závratnú čiastku, mohli sme však ušetriť miliardy
Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v blogu vypočítali, koľko mohlo Slovensko ušetriť, ak by bola pomoc s vysokými cenami energií adresná. Vládu mohlo stáť zastropovanie o takmer dve miliardy eur menej.
Slovensko v posledných rokoch čelilo výzve, ako ochrániť svoje domácnosti pred rastúcimi cenami energií. Pre veľké a plošné opatrenie, ktorým bolo zastropovanie cien energií, sa rozhodla ešte vláda Eduarda Hegera, no v jej tempe pokračuje aj súčasná vláda. „Chcem ubezpečiť, že oproti cenám minulého roku za elektrickú energiu, plyn a teplo, čo sa týka domácností a vybraných zraniteľných subjektov, sa nič nezmení. Nikto na faktúre neuvidí nárast cien,“ vyhlásila koncom minulého roka ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Hoci toto rozhodnutie malo pozitívny vplyv na zníženie energetickej chudoby, ukazuje sa, že mohlo byť podstatne lacnejšie, ak by sa pomoc zamerala len na najzraniteľnejšie domácnosti. V blogu to tvrdia analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Nedá sa tvrdiť, že nepomohli
Definícií energetickej chudoby je viacero, no v skratke ide o stav, kedy domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na pokrytie základných nákladov na energie, čo vedie k tomu, že buď žijú v chladnejších podmienkach, alebo sa musia vzdať iných základných potrieb.
Na základe analýzy výdavkov slovenských domácností je jasné, že tento problém sa týka najmä najchudobnejších domácností, ktoré patria do prvého, teda najnižšieho, príjmového decilu.
V roku 2022 bolo energetickou chudobou ohrozených približne 6 percnet domácností. Bez zásahu vlády by však v roku 2023 tento počet výrazne vzrástol na 13 percent, čo by postihlo aj domácnosti s mierne vyššími príjmami, teda z druhého až štvrtého príjmového decilu. Vďaka zastropovaniu cien energií však miera energetickej chudoby klesla dokonca na 5 percent.
Hoci zastropovanie cien ochránilo mnohé domácnosti, najväčší prínos z neho mali mladé domácnosti, v ktorých je hlava rodiny vo veku 18 – 30 rokov. Naopak, bez tejto ochrany by najviac trpeli starší ľudia nad 62 rokov. Tento krok vlády však nebol lacný – stál verejné financie až 2,6 miliardy eur.
Mohli sme ušetriť miliardy
Tu sa analytici dostávajú k dôležitému bodu: Ak by sa pomoc zamerala iba na tretinu domácností s najnižšími príjmami, náklady by sa výrazne znížili.
Vybraný ukazovateľ energetickej chudoby by pritom ostal na úrovni predchádzajúceho roka. Cena takého opatrenia by bola len 0,7 miliardy eur, čo je približne 27 percent skutočných nákladov. Inými slovami, Slovensko mohlo ušetriť až 1,9 miliardy eur, ak by sa pomoc poskytla cielene len tým, ktorí ju skutočne potrebovali.
Pozrite si archívnu reportáž o cenách elektriny počas najbližších rokov: