Neboli to drogy ani alkohol. Výskumníci darovali najchudobnejším peniaze, výsledky štúdie ich prekvapili
Nezisková organizácia OpenResearch zverejnila prvé výsledky najnovšej štúdie o poskytovaní neobmedzených finančných príspevkov najchudobnejším. Podľa vedcov táto štúdia otvára dôležitú diskusiu o význame sociálnych dávok a ich vplyve na celkovú kvalitu života.
Desaťročie trvajúca snaha generálneho riaditeľa spoločnosti OpenAI Sama Altmana pochopiť, ako darovanie peňazí ovplyvňuje správanie spotrebiteľov a tým celkovú ekonomiku, priniesla v pondelok prvé veľké výsledky, približuje pôvodnú myšlienku netradičného experimentu, píše americký portál WIRED.
Na čo peniaze najviac míňali?
Spoločnosť OpenResearch zistila, že ak sociálne vylúčeným skupinám darujete 1 000 dolárov mesačne počas troch rokov, väčšinu týchto prostriedkov investujú do základných potrieb ako potraviny, bývanie a doprava. Suma 36 000 dolárov však nestačila na to, aby sa výrazne zlepšila ich finančná situácia, konštatovali výskumníci.
Táto komplexná štúdiu dokazuje, že hoci pravidelná finančná injekcia mala svoje výhody a peniaze neboli prioritne míňané na drogy alebo alkohol, takýto druh pomoci nevyriešil ich dlhodobé problémy týkajúce sa príjmovej nerovnosti či nezamestnanosti.
Konzervatívne skupiny však tieto projekty odsudzujú a zvolený druh pomoci považujú za almužny pre ľudí, ktorí si to nezaslúžia a odmietajú pracovať.
Prísne výberové kritériá
Spoločnosť čerpala finančné prostriedky aj od organizácií ako OpenAI či americkej vlády. Pravidelné prevody vo výške 1 000 dolárov uskutočňovali od novembra 2020 do októbra 2023. Darovanou sumou tak navýšili príjem účastníkov z najnižších sociálnych skupín vo veku 21 až 40 rokov v desiatich okresoch v Illinois a Texase.
Respondenti odpovedali na prieskumy, poskytli úverové správy a podstúpili krvné testy.
Zmenili sa ich výdavkové priority
Najväčšie zmeny sa týkali ich výdavkov. Skúmaná vzorka ľudí dávala v priemere o 22 dolárov mesačne viac iným, napríklad pomáhali príbuzným v núdzi alebo ich nezištne obdarovávali. Vyhľadávali tiež zdravotnú starostlivosť a začali lepšie zásobovať svoje domácnosti potravinami.
Niektorí z účastníkov začali dokonca zvažovať podnikanie. Podľa jednej zo štúdií “v treťom roku vyplácania dávok mali príjemcovia o 9 percent vyššiu pravdepodobnosť, že začnú podnikať alebo pomôžu začať podnikať, ako účastníci kontrolnej skupiny, a ženy o 5 percent vyššiu pravdepodobnosť“.
Obmedzili príjem a zadlžili sa
Účastníci s najnižšími príjmami sa presťahovali a viac sa z pomoci tešili. V pripravovanom dokumente, ktorého pracovnú verziu portál uverejnil, sa odhaduje, že v priemere 81 centov z každého darovaného dolára išlo na zvýšené výdavky spojené s bývaním, 22 centov na voľný čas a 3 centy na vyššie pôžičky, keďže príjemcovia si brali viac úverov na autá a hypotéky.
Zvyšujúce sa dlhy za tri roky výrazne oklieštili úspory účastníkov. V kombinácii s úvermi a exekúciami dospeli odborníci k záveru, že “peňažná pomoc nezlepšila dlhodobú finančnú situáciu účastníkov“. Ľudia však vložili viac peňazí do úspor a spočiatku mali lepší pocit zo svojej ekonomickej situácie. Zároveň však mierne obmedzili prácu a nechali voľné peňažné prostriedky, aby vyplnili vzniknutú medzeru. Na každý dolár získaný od OpenResearch klesol príjem respondentov o 12 centov a celkový príjem domácnosti klesol o 21 centov.
Sloboda v rozhodovaní
“Hotovosť poskytla príjemcom väčšiu flexibilitu a slobodnejšie rozhodnutia pri výbere zamestnania, ktoré lepšie vyhovuje ich osobným preferenciám, cieľom a hodnotám“ zhodnotili výskumníci. Môžu “venovať viac času hľadaniu práce, prípadne prijať horšie platené miesto, ktoré považujú za zmysluplnejšie“.
Skeptici však upozorňujú na to, že namiesto investovania do budúcnosti môže takáto forma podpory viesť k vyššej nezamestnanosti a väčšej závislosti od dávok.
Keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že sa nezistil “žiadny priamy vplyv“ financií na aspekty fyzického zdravia či celkového blahobytu, kritici môžu mať dôvody na spochybnenie tejto štúdie.
Hodnoty na prvom mieste
Výsledky štúdie však poukazujú na zaujímavé zistenia. Autori v experimentu uvádzajú, že účastníci jednotlivými výdavkami poodhalili svoj hodnotový rebríček.
“Na základe svojho spotrebiteľského rozhodovanie ukázali, že čas strávený mimo práce je pre nich veľmi cenný,“ uvádza sa v správe. Tieto poznatky naznačujú, že podpora finančnej flexibility môže zlepšiť kvalitu života a blahobyt jednotlivcov, čo je dôležitým faktorom aj pri tvorbe sociálnych programov.
Pozrite si archívnu reportáž o nárastu chudoby na Slovensku z 21. júla 2024: