Slovensko vo veľkom vyváža tovar do krajín, cez ktoré Rusko obchádza sankcie, zistilo ICJK. Obchod s nimi sa takmer zdvojnásobil
Priamy export do Ruska je síce výrazne obmedzený, ten nepriamy však zažíva zlaté časy. Slovensko vyváža strategický tovar do krajín strednej Ázie, odkiaľ môže slobodne putovať až do Putinových rúk.
Správa od Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) ukazuje, že po zavedení sankcií na export do Ruska sa slovenský export do krajín so silnými väzbami na Rusko výrazne zvýšil.
Krajiny ako Turecko, Spojené arabské emiráty, Kazachstan, Arménsko a ďalšie krajiny strednej Ázie sa stali hlavným cieľom slovenského vývozu, ktorý narástol z 1 miliardy eur v roku 2021 na 1,89 miliardy eur v roku 2023. Tento nárast exportu do tretích krajín je podľa odborníkov indikátorom obchádzania sankcií, pričom tovar putuje do Ruska cez tieto štáty.
Európska únia a Spojené štáty uvalili na Rusko po invázii na Ukrajinu rozsiahle sankcie, aby oslabili jeho ekonomiku a schopnosť viesť vojnu.
Kremeľ však využíva rôzne metódy na obchádzanie sankcií, vrátane reexportu tovaru cez tretie krajiny. Dáta ukazujú, že krajiny strednej Ázie a ďalšie susedné krajiny Ruska zvýšili svoj obchod s Európskou úniou a zároveň aj s Ruskom, čo naznačuje, že sankcionovaný tovar môže byť cez tieto krajiny presmerovaný do Ruska.
Vývozu tovaru je ťažké zabrániť
Slovenské firmy vyvážajú do týchto krajín strategický tovar, vrátane vozidiel, elektrických prístrojov či častí s dvojakým využitím, ktoré môžu byť použité aj vo vojenskom priemysle.
Napríklad, export zbraní zo Slovenska do Turecka a strednej Ázie od roku 2021 narástol. Tento tovar môže byť podľa expertov potenciálne využitý v ruskom vojenskom sektore.
Slovenská Finančná správa priznáva, že colné orgány nemajú dostatočné kapacity na kontrolu finálneho príjemcu tovaru, a preto nemôžu úplne zabrániť jeho preposielaniu do Ruska. Slovenské zákony však stanovujú pokuty za porušenie sankcií, hoci v mnohých prípadoch ide len o priestupky.
„Sú prijímané opatrenia, avšak vývoz citlivého tovaru do Turecka a krajín strednej Ázie zakázaný nie je,” vysvetlil pre ICJK hovorca finančnej správy Daniel Súkup.
„Pri deklarovaní vývozu do tretej krajiny, pri ktorej existuje podozrenie, že by mohla byť len medzičlánkom pri preprave rizikového tovaru do Ruska, požadujeme písomné prehlásenie vývozcu, že tovar nebude následne smerovať do Ruska. Vývozy a dovozy tovaru, spadajúceho pod sankčné opatrenia uvalené na Rusko, aj na Bielorusko, sú zo strany Finančnej správy sledované a kontrolované a pravidelne konzultované s Európskou komisiou. Colné orgány musia pri colnom prerokovaní tovaru postupovať v zmysle platnej legislatívy,” dodal.
Sankcie fungujú, ale...
Európska únia sa snaží sprísniť dodržiavanie sankcií, pričom napríklad prijala opatrenia voči firmám z tretích krajín, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie. Významnú úlohu v tejto oblasti zohráva koordinácia s medzinárodnými partnermi, vrátane USA a Spojeného kráľovstva.
Americké ministerstvo financií sprísnilo sankcie voči finančným inštitúciám, ktoré podporujú obchádzanie sankcií, čo viedlo k obmedzeniu vzťahov s Ruskom aj zo strany čínskych bánk.
Napriek tomu sankcie nie sú také účinné, ako by si Západ zrejme želal. Problémom je, ako pre ICJK objasnil bývalý minister financií Ivan Mikloš, že Rusko je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. V rámci nej aj v spolupráci s Čínou dokáže blokovať prijatie efektívnejších opatrení. Dodáva však, že účinok sankcií má skôr potenciál prejaviť sa v dlhodobom horizonte.
Pozrite si reportáž o najnovšom balíku sankcií proti Rusku: