Kedysi lídri kozmu, dnes na chvoste: Vojna na Ukrajine zrazila ruský vesmírny priemysel na kolená
Ruský vesmírny program silno postihli sankcie prijaté po agresii krajiny proti Ukrajine, ale upadať začal už oveľa skôr. Prezidentovi Vladimirovi Putinovi to však neprekáža v prípravách ambicióznych plánov vo vesmíre, píše poľský list Rzeczpospolita.
Píše sa rok 2006 a z Hviezdneho mestečka pri Moskve, kde sa pripravujú kozmonauti, volá Putin na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kde hovorí s Pavlom Vinogradovom a Američanom Jeffreyom Williamsom. "Som mimoriadne potešený, že zástupcovia dvoch najväčších vesmírnych veľmocí spoločne pracujú na jednej stanici," hovorí ruský prezident a na oplátku počujú neobvyklý návrh: "Plavili ste sa na ponorke, letel v strategickom bombardére, ale na vesmírnej stanici ste ešte neboli," hovorí Vinogradov a pozýva Putina na obežnú dráhu. Prezident vtedy odpovedal, že poletí rád, "ale len na dovolenku".
Rusko nahradila Čína a Musk
Od vtedy sa všetko zmenilo. Vojna na Ukrajine spôsobila takmer úplné prerušenie spolupráce so Západom a namiesto Ruska vo vesmíre zaujala Čína. Vesmírny priemysel, ktorý býval ruskou pýchou, je bez zákaziek, náhradných dielov, nových technológií a peňazí čoraz bližšie k úplnému rozkladu. A to býval pre Rusov - okrem jadrových zbraní - základným symbolom postavenia ich štátu ako svetovej veľmoci.
Vážne problémy ruského vesmírneho priemyslu, ktorý sa striedavým šťastím skúšal prevziať dedičstvo po bývalom Sovietskom zväze, začali dávno pred útokom na Ukrajinu. Do Rusov sa zahryzla predovšetkým firma Elona Muska SpaceX, ktorá raketami Falcon 9 vytvorila konkurenciu ruským sojuzom. No opakovane použiteľné falcony sú schopné vyniesť náklad na obežnú dráhu oveľa lacnejšie. Zúfalí Rusi dokonca obviňovali Muska z dumpingu. Jeho vesmírna firma rekordne zvýšila počet letov a vlani obstarala prepravu okolo 80 percent všetkých nákladov vo svete na obežnú dráhu. Čína obstarala desať percent a zvyšok sveta spolu, teda hlavne Rusko, India či Japonsko, zvyšnú desatinu. "Keď spustíme odvážny program Starship SpaceX, číslo presiahne 99 percent," prisľúbil Musk ešte zvýšiť podiel svojej firmy na preprave nákladov na orbitu.
Putin sľubuje novú vesmírnu stanicu
Inak vyzerá podiel Rusov z hľadiska vypustených nosných rakiet, ale aj tu je pre nich situácia dramatická. Vlani Rusi vypustili len 19 rakiet, zatiaľ čo Američania poslali do vesmíru 110 rakiet a Čína 66. Svedčí to o vytláčaní Ruska na okraj. Americké výdavky na vesmírny program predvlani dosiahli 62 miliárd dolárov, čo je päťkrát viac ako pri Číne, ktorá má pozíciu svetovej dvojky. To je pre Rusov nedosiahnuteľná suma.
To však Putinovi nebráni v sľuboch vybudovať v rokoch 2027 až 2033 novú vesmírnu stanicu či nabádať vládu k nájdeniu zdrojov pre plán postavenia vesmírnej lode s jadrovým pohonom.
Kremeľ vinu za svoje nezdary svaluje na sankcie. Zástupca šéfa vesmírnej agentúry Roskosmos Andrej Jelčaninov odhadol straty spôsobené prerušením vzťahov so Západom na 180 miliárd rubľov. Citeľné bolo predovšetkým zrušenie štartu rakety Sojuz s nákladom družíc OneWeb z Francúzskej Guyany.
Pozrite si reportáž z 2. júna:
Prišli o zákazky aj vedeckú spoluprácu
Roskosmos plánuje nahradiť stratené príjmy bližšou spoluprácou s ázijskými, africkými a blízkovýchodnými štátmi. "Pokiaľ ide o opätovné dosiahnutie úrovne vývozu pred sankciami, vytýčili sme si takúto úlohu. Ide to ale vzdialená meta, vzhľadom na veľkú konkurenciu na nových trhoch. Perspektívy sú ale dobré," povedal Jelčaninov agentúre Interfax. Ide len o zbožné priania, pretože vo svete rastie konkurencia a súperi majú lacnejšie ponuky.
Rusi prišli nielen o komerčné zákazky, ale aj o vedeckú spoluprácu, napríklad pri misii na Mars spoločne plánovanej s Európskou vesmírnou agentúrou ESA.
Jediným miestom, kde Západ musí ďalej spolupracovať s Ruskom, je ISS. Ale aj to je len otázka času. Američania už nemusia využívať ruské rakety na prepravu astronautov, pretože majú Muskove lode Crew Dragon. Pracujú tiež na plánoch vlastných vesmírnych staníc.
Technické problémy pre nedostatok súčiastok
Ruský vesmírny priemysel, ktorý sa stále opiera o staré, ale aj osvedčené sojuzy či protóny, trpí nedostatkom investícií. K tomu sa pridal nedostatok súčiastok kvôli sankciám. V dôsledku sa Rusi stretávajú s technickými problémami a haváriami, ako bol vlaňajší nepodarený návrat na Mesiac, kde sa pri pristávaní roztrieštila sonda Luna 25.
Nové projekty sa rodia v bolestiach. Príkladom môže byť program rakiet novej generácie Angara. Počas desiatich rokov boli vypustené len štyri tieto rakety, ktoré sa stretávajú s ustavičnými poruchami. A to mala byť opakovane použiteľná raketa modulového usporiadania, a teda lacnejšia v prevádzke.
Rusi majú tiež problémy s kozmodrómami. Nová raketa bola vypustená z kozmodrómu Vostočnyj. Jeho stavba stála miliardy dolárov, ale oneskorili ju technické ťažkosti aj korupčné škandály. Rusi však túto investíciu museli podniknúť, pretože majú ustavičné ťažkosti s kozmodrómom Bajkonur v Kazachstane, ktorému musia za využívanie platiť. No infraštruktúru vlani dokonca zabavil exekútor kvôli dlhom a ekologickým škodám, ktoré spôsobili štarty rakiet.
Na Mesiac sa môžu Rusi len pozerať
Slabosť Ruska využívajú noví súperi. Čína, využívajúca technickú pomoc Ruska, vybudovala vlastný vesmírny priemysel s raketami Dlhý pochod a vytvára vlastné konštrukcie s opakovaným použitím. Hrozbou sa stali aj ďalšie krajiny, ako je India a Japonsko, ktoré už samy prepravujú družice na obežnú dráhu.
Čína nahradila Rusko v postavení druhého hráča vo vesmíre a chystá sa vyslať ľudskú posádku na Mesiac do konca desaťročia. Ešte skôr tam môžu byť Američania s misiou Artemis. Tomuto závodu môžu Rusi už len prihliadať, uzavrela Rzeczpospolita.