Extrémne horúčavy sužujú Európu. Vyžiadali si už desiatky tisíc životov, ohrození sú hlavne seniori
V roku 2023, ktorý bol druhým najteplejším rokom na kontinente, zomrelo v Európe v dôsledku horúčav takmer 48 000 ľudí, informoval o tom v utorok denník El País s odvolaním sa na výsledky štúdie španielskych a francúzskych vedcov uverejnenej v časopise Nature Medicine. Podľa analýzy štúdie sa však počet úmrtí za posledných 20 rokov výrazne znížil vďaka adaptačným opatreniam.
V štúdii sa skúmali údaje a záznamy z 35 európskych krajín, v ktorých žije približne 550 miliónov ľudí. Výskumníci odhadli počet úmrtí súvisiacich s teplom v týchto krajinách v minulom roku na 47 690.
Južanské krajiny na vrchole rebríčka
Najvyšší počet úmrtí v dôsledku horúčav na milión obyvateľov mali Grécko (390 úmrtí), Bulharsko (229 úmrtí) a Taliansko (209 úmrtí). Krajiny na juhu Európy majú vo všeobecnosti vyšší počet úmrtí, zatiaľ čo na severe je tento počet nižší ako 100 úmrtí na milión obyvateľov. V Českej republike je to 34 úmrtí na milión obyvateľov.
Podľa analýzy vedcov by bez adaptačných opatrení zavedených od začiatku storočia bol počet úmrtí o 80 percent vyšší. Zlomovým bol rok 2003, kedy počas vlny horúčav v Európe zomrelo viac ako 70 000 ľudí.
Najrizikovejším faktorom je vek
"Dnes sme na tieto úrovne horúčav oveľa viac zvyknutí a vieme, čo máme robiť," povedala Elisa Gallo, jedna z autoriek štúdie, pre denník El País. K zníženiu počtu úmrtí podľa nej prispelo rozšírenie varovných systémov, väčšia pripravenosť úradov a zdravotníckych zariadení a postupné prispôsobovanie miest novým podmienkam.
Podľa výskumníkov je najväčším rizikovým faktorom vysoký vek. Pravdepodobnosť úmrtia ľudí vo veku 80 rokov a viac je osemkrát vyššia ako u ľudí vo veku 64 až 79 rokov. Podľa inej štúdie sa najčastejšie.
Pozrite si archívnu reportáž o najteplejšom roku v histórii z 9. januára 2024: