Slovensko čelí vážnym problémom, varuje eurokomisia. Fico hovorí o dvojakom kilometri, podľa Suska správa neodráža realitu
V Maďarsku a na Slovensku pretrvávajú významné problémy ohrozujúce boj proti korupcii, nezávislosť médií či fungovanie občianskej spoločnosti, vyhlásila Európska komisia. Na jej vyjadrenie reagovali vládni aj opoziční predstavitelia.
V každoročnom hodnotení stavu právneho štátu vo všetkých 27 členských krajinách to uviedla Európska komisia (EK).
Obavy a zhoršujúca sa situácia
Podľa jej podpredsedníčky Věry Jourovej štáty úplne či čiastočne splnili dve tretiny (68 percent) odporúčaní vydaných v roku 2023.
Aj keď došlo k zlepšeniam, v niektorých členských krajinách podľa tlačového vyhlásenia EK pretrvávajú obavy a situácia sa ďalej zhoršuje.
Globálne vnímanie korupcie a umiestnenie Slovenska:
Dôležitosť právneho štátu
"Právny štát je tmelom našich demokracií a zárukou našich práv. Bez právneho štátu by naše demokracie a ekonomiky skončili v troskách," uviedla končiaca eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Jourová.
"Tohtoročná správa ukazuje, že členské štáty zlepšili a posilnili právny štát, žiaľ, vo viacerých členských štátoch ale v rôznych kategóriách pretrvávajú obavy. To znamená, treba urobiť ešte viac práce pre zlepšenie nezávislosti súdnictva, pre účinný boj proti korupcii a pre zlepšenie bezpečnosti novinárov a organizácií občianskej spoločnosti," dodala.
Rovnako ako v troch predchádzajúcich prípadoch hodnotila komisia štyri oblasti: Súdne systémy, boj proti korupcii, pluralitu médií a celkovú kontrolu a vyváženosť inštitúcií.
Nedostatky Maďarska
"Maďarsko nedosiahlo žiadny pokrok, pokiaľ ide o zlepšenie transparentnosti prideľovania prípadov na súdoch nižších stupňov ani žiadny pokrok pri prijímaní komplexných reforiem v oblasti lobovania; rovnako sa nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie spoľahlivých záznamov o vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných rozsudkoch v prípadoch korupcie na vysokej úrovni,“ uvádza sa v časti správy, ktorá sa týka Maďarska.
Budapešť podľa EK tiež neurobila žiadny pokrok v záujme "posilnenia nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s ohľadom na európske štandardy pre verejnoprávne médiá".
Rovnako má Maďarsko naďalej problémy s podporou "bezpečného občianskeho priestoru" a neodstránilo prekážky, ktoré "ovplyvňujú organizácie občianskej spoločnosti".
Organizácie občianskej spoločnosti sú sprostredkovateľom medzi verejnými orgánmi a občanmi a patria medzi ne napríklad mimovládne organizácie.
Obavy o Slovensko
Slovensko podľa správy EK nedosiahlo "žiadneho pokroku pri zavádzaní opatrení, ktoré by zabezpečili, že členovia súdnej rady budú mať dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie", takisto nedošlo podľa únijnej exekutívy k žiadnemu pokroku pri zavádzaní návrhov na reguláciu lobovania a na posilnenie legislatívy o konflikte záujmov.
Podobne ako v susednom Maďarsku aj pri Slovensku spomína Európska komisia obavy o nezávislosť verejnoprávnych médií.
Krajina podľa správy dosiahla len "určitý pokrok pri vytváraní legislatívnych a iných záruk pre zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov".
Ako reaguje opozícia?
Sloboda a Solidarita (SaS) podporuje prijatie odporúčaní Európskej komisie pre krajinu. Progresívne Slovensko (PS) vyzvalo vládu, aby pracovala pre všetkých ľudí.
"Vyzývame vládu, aby prestala Slovensku škodiť a pretláčať zmeny, ktoré ohrozujú čerpanie európskych peňazí, oslabujú postavenie Slovenska v Európe a neželá si ich väčšina ľudí na Slovensku - vrátane voličov koalície. Začnite konečne pracovať pre všetkých ľudí, nielen pre svoje sebecké záujmy," uviedol predseda PS Michal Šimečka.
Prijatie odporúčaní zo strany EK podporuje aj SaS. "Zároveň vyzýva predstaviteľov vlády a Roberta Fica, aby sa vrátili z dovoleniek a začali pracovať na zavedení odporúčaní do praxe," zdôraznil predseda SaS Branislav Gröhling.
Dvojaký kilometer
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) berie na vedomie odporúčania Európskej komisie pri hodnotení stavu právneho štátu na Slovensku. Vo svojom stanovisku zdôraznil, že príslušné rezorty budú s EK viesť ďalší dialóg, pretože odporúčania nezohľadňujú mnohé opatrenia, ktoré do právneho poriadku SR zakotvila súčasná vládna koalícia.
"Premiér Robert Fico súčasne veľmi otvorene hovorí o dvojakom kilometri Európskej komisie. Európska komisia kritizuje právne predpisy prijaté demokratickým, právnym a suverénnym spôsobom v najvyššom zákonodarnom zbore SR," priblížili z tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR. Dôvodom sú podľa Fica suverénne postoje súčasnej vlády k mnohým zásadným zahranično-politickým témam, kde EK očakáva od členských krajín EÚ absolútnu poslušnosť.
Fico: Ignorovali porušenia ľudských práv
"Predseda vlády Robert Fico hodnotí odporúčania Európskej komisie vo svetle faktu, že v rokoch 2020 až 2023 bola Európska komisia hluchá a slepá pri hrubom porušovaní ľudských práv a zneužívaní trestného práva na likvidáciu opozície, o ktorom bola Komisia pravidelne informovaná. Európska komisia nevzniesla jedno jediné kritické slovo na adresu vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera či Ľudovíta Ódora len preto, lebo tieto vlády boli poslušným vykonávateľom politiky jediného správneho názoru," dodali z ÚV SR.
Reakcia Suska
Minister spravodlivosti Boris Susko sa tiež na sociálnej sieti vyjadril k výhradám EK. Správa podľa neho neodráža realitu. Má dojem, že “ak by ju písal Michal Šimečka s kolegami z Progresívneho Slovenska, nevyzerala by v niektorých častiach inak“.
Je presvedčený, že hodnotenia zo správy sa opierajú o články z tzv. liberálnych médií.
Spomenul aj zrušenie ÚŠP, ktoré bolo podľa ministra "absolútne opodstatneným krokom, ktorý je v kompetencii každého členského štátu“.