Tisíce ľudí si pripomenuli genocídu v Srebrenici. Štrnásť obetí našlo miesto odpočinku
Tisíce ľudí sa vo štvrtok (11. júla) zhromaždili v bosnianskom meste Srebrenica, aby si pripomenuli genocídu z roku 1995. Pred 29 rokmi tu bosnianskosrbské sily zavraždili viac než 8000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov.
Súčasťou ceremónie bol aj pohreb 14 obetí z masových hrobov, ktorých pozostatky sa nedávno podarilo identifikovať.
Uložili ich na rozľahlom pamätnom cintoríne a pripojili sa tak ku viac než 6 600 obetiam, ktoré sú tam už pochované.
Deň venovaný pamiatke obetí
Valné zhromaždenie OSN nedávno vyhlásilo 11. júl za medzinárodný deň venovaný spomienke na obete genocídy v Srebrenici.
Tento krok sa stretol so silným odporom Srbska a bosnianskych Srbov, ktorí naďalej popierajú označenie tohto masakru za genocídu.
Bagatelizujú tiež počet obetí a trvajú na tom, že išlo o "hrozný zločin", nie však o genocídu. Vodca bosnianskosrbských separatistov Milorad Dodik tvrdí, že ku genocíde nedošlo.
Popieranie histórie
Takéto popieranie histórie vyvoláva v Bosne hlboké rozpory, píše DPA.
Predseda Pamätného centra Srebrenice Hamdija Fejzič odsúdil pretrvávajúce popieranie genocídy a požiadal o vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí vraždenie naplánovali a vykonali.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu jednoznačne označili vraždenie v Srebrenici za genocídu.
Vtedajší politický vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič a jeho vojenský veliteľ Ratko Mladič boli tribunálom OSN uznaní za vinných z genocídy. Mnohí srbskí a bosnianskosrbskí predstavitelia ich však naďalej oslavujú ako hrdinov.
