Najznámejší masaker v Juhoslávii: OSN schválilo medzinárodný deň na pamiatku genocídy v Srebrenici. Rezolúcia môže otvoriť staré rany

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) vo štvrtok v New Yorku hlasovalo o rezolúcii o Srebrenici.

Otvorenie starých rán

Za návrh predložený Nemeckom a Rwandou hlasovalo 84 členských krajín. Proti ich bolo 19 a 68 sa hlasovania zdržalo.

Srbský prezident Aleksandar Vučič vo štvrtok upozornil, že schválenie tejto rezolúcie otvorí staré rany a vytvorí totálny politický zmätok.

Vraždenie v Srebrenici bolo vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.

Medzinárodné práva a rešpekt

Slovenská republika je vždy na strane dodržiavania medzinárodného práva a plne rešpektuje Chartu OSN, ako aj verdikty dvoch medzinárodných súdov – rozsudok Medzinárodného tribunálu pre zločiny v bývalej Juhoslávii z roku 2004 a rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z roku 2007.

Oba potvrdzujú, že v Srebrenici došlo v roku 1995 ku genocíde spáchanej jednotlivcami. SR rovnako podporuje dôstojné pripomínanie si jej obetí.

Schválenie dokumentu

Slovenská republika sa však pri štvrtkovom hlasovaní o rezolúcii zdržala z dôvodu zachovania stability v regióne západného Balkánu, kde je situácia momentálne pomerne napätá. Ako zdôraznil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár, schválenie tejto rezolúcie, bohužiaľ, neprinesie upokojenie situácie. 

"Nie je vhodná chvíľa, aby sa takýto dokument schvaľoval. Naším cieľom je zamerať sa na predchádzanie ďalšej medzietnickej eskalácii a snažiť sa prioritne presadzovať zmier a vzájomnú dôveru, ktoré ale nemôžu byť nanútené zvonku," uviedol šéf rezortu zahraničných vecí a doplnil, že Slovensko prispieva k udržiavaniu mieru a stability v západobalkánskom regióne taktiež slovenským kontingentom pôsobiacim v mierovej operácii EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine.

Čítajte viac

Tragédia v Srebrenici rozdeľuje spoločnosť aj po dvoch desaťročiach

Obete genocídy

Iniciatíva rezolúciou ustanoviť v OSN pamätný deň na obete genocídy v Srebrenici by mala dať pozitívny impulz pre skutočné zmierenie medzi národmi a ľuďmi rôznych vierovyznaní v celom regióne.

Mala by podporiť proces vysporiadania sa s následkami tragickej minulosti, a tým prispieť k budovaniu spoločnej európskej budúcnosti západného Balkánu.

Slovenská diplomacia s poľutovaním konštatuje, že tejto dôležitej iniciatíve na pôde OSN nepredchádzal celospoločenský a medzináboženský dialóg v etnicky stále hlboko rozdelenom regióne, osobitne v krajine, kde bola genocída spáchaná.

Citlivá téma

V obzvlášť citlivej téme, akou je genocída, by mala byť rezolúcia prijímaná konsenzom členských štátov tak, ako k tomu došlo v predchádzajúcich dvoch rezolúciách týkajúcich sa pamiatky holokaustu i genocídy v Rwande.

Aj v tomto prípade by konsenzus prispel k vyrovnaniu sa s mimoriadne bolestivou minulosťou. Prijatie rezolúcie o genocíde v Srebrenici bez plnej zhody členských štátov OSN predstavuje historický precedens.

Čítajte viac

Tisíce ľudí pochodovali cez lesy. Pripomenuli si výročie masakru v Srebrenici

 S kým nás spájajú?

Slovenskú republiku spájajú s Bosnou a Hercegovinou, jej národmi a občanmi dlhodobo priateľské vzťahy spojené s intenzívnym politickým dialógom a ekonomickou spoluprácou vrátane úspešných slovenských investícií.

Slovensko je zároveň aktívnym podporovateľom európskej integrácie štátov západného Balkánu, víta a pokladá rozhodnutie otvoriť prístupové rokovania EÚ s Bosnou a Hercegovinou za významný príspevok pre stabilizáciu celého regiónu. SR pevne verí, že v čo najkratšom čase budú napredovať aj prístupové rokovania s ostatnými kandidátskymi krajinami tohto regiónu.

Uvedená rezolúcia svojím politickým odkazom však podľa šéfa slovenskej diplomacie neprispieva k zmierňovaniu napätia na západnom Balkáne ani k podpore jeho smerovania do Európskej únie. „Naopak, v aktuálnej situácii bude mať negatívny dopad,“ priblížil dôvody zdržania sa Slovenska pri hlasovaní minister J. Blanár.

Pozrite si archívnu reportáž z 23. júla 2021 o genocíde v Srebrenciach.