Nové trendy vo výstavbe – ESG, zelenšie budovy a digitalizácia
Trendom sú budovy a byty, ktoré dokonale zodpovedajú ESG stratégii, ktorej súčasťou je dosiahnuť do roku 2030 nulovú uhlíkovú stopu. Ako túto tému vnímajú samotní developeri a ako stavebné firmy, debatovali odborníci na konferencii televízie ta3 Developeri.
Partnerka medzinárodnej advokátskej kancelárie CMS Soňa Hanková sa domnieva, že okrem bankového sektora je to práve realitný biznis, kde sa s témou ESG začalo skôr, ako sa zvýšil tlak z Európskej únie.
Je rada, že okrem energetických certifikátov a nových technológií, ktoré napomáhajú tomu, aby naše budovy znižovali uhlíkovú stopu, sa v realitnom sektore prepája aj „S“. „Tradične sa vždy kládol dôraz na to životné prostredie, ale to „S“ - sociálny faktor, bol trošku v úzadí. Covid-19 ale ukázal, aké to „S“ môže byť veľmi dôležité aj pre realitný sektor. Sociálne faktory nadobudli na sile v okamihu, keď prenajímatelia zistili, že majú síce krásne budovy, ale zostali prázdne a nikomu sa, až tak veľmi nechcelo späť do práce po tom, čo covid odznel. Bolo vidieť množstvo zaujímavých stratégií a aktivít, ktoré prenajímatelia vyvíjali a spolupracovali so zamestnávateľmi, aby prišli na to, ako ľudí znova zabaviť a pritiahnuť do práce. A tí, ktorí mali tie priestory v tých zaujímavejších budovách, to mali o niečo jednoduchšie,“ tvrdí.
Nemenej dôležité je aj to „G“ – Governance, teda riadiace štandardy. „Téma riadenia rizík je v oblasti nehnuteľností veľmi významná a prejaví sa to v okamihu, keď hľadáte investora pre svoj projekt, ktorý naozaj skúma aj túto oblasť vášho portfólia, spôsob, akým podnikáte,“ dodala.
Dôležitá je adaptácia
Prezident Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru Branislav Siklienka na margo Greed Deal konštatoval, že už máme niektoré riešenia, ktoré napomáhajú zlepšovať životné prostredie a nemusia stáť také peniaze, ako momentálne platíme. Pri téme znižovania CO2 uviedol, že najväčší producenti sú Čína, India a USA a my ako Európa s tým zásadne nič nespravíme.
"To neznamená, že máme prestať, ale to, čomu by sme sa mali viacej venovať je adaptácia. To znamená, že prispôsobovanie miest na zmenené klimatické podmienky. Keď si už pozrieme len tento rok, ako sa vyvíja, tak na jar sme tu mali pomaly tridsiatky, teraz sa to preklopilo do týchto búrok a superciel a my to prehliadame a neriešime,“ povedal. V mestách vieme, podľa neho, urobiť vodozádržné a adaptačné opatrenia a takisto manažment dažďových vôd.
Podľa spoluautora ESG reportu HB REAVIS a vedúceho biznis transformácie Ivana Balogha sú ESG štandardy pre developerov dôležité. „Dnes už vidíme rozdiel v tom, že už sa nestačí pozerať na tú prvotnú certifikáciu, ale následne aj sledovať tie kľúčové metriky, či už je to uhlíková stopa, ktorú ten projekt generuje, či je to energetická intenzita. Vidíme to na západných trhoch, napríklad v Londýne. Pokiaľ budova je zero carbon, má nejakú rozumnú uhlíkovú stopu, dobrú očakávanú výkonnosť a dobrú lokalitu, dá sa dosahovať nejaké nadpriemerné nájmy na meter štvorcový, takže vidíme, že je to odmeňované aj nájomcami. Takisto to zaujíma aj banky,“ povedal.
Viac zelených úverov
Konzultantka Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska pre oblasť ESG Adriana Jankovičová upozornila, že momentálne síce téma ESG rezonuje primárne pri väčších spoločnostiach, máme tu ale časové periódy, ktoré ten report zavedú do života každej firmy. Väčšina podnikov bude robiť ESG reporty v roku 2026 za rok 2025. Samotný reporting je veľmi obšírny a podľa toho, aká komplikovaná je firma, obsahuje od 700 do 1000 dátových bodov, ktoré musia firmy o sebe napísať alebo zverejniť.
Stavebné firmy, podľa nej, nerozumejú, ako môžu ovplyvniť uhlíkovú stopu. „Oni povedia, no ale, čo ja mám s tou uhlíkovou stopou? Však ja v podstate iba dodávam službu pre investora. Dodám materiály a dodám tak, ako je to naprojektované. Je pravda, že vyše 90 percent uhlíkovej stopy takejto firmy je spôsobené typmi stavebných projektov, na ktorých tá firma robí,“ povedala a premostila na bankový sektor.
V bankovom sektore uhlíková stopa banky je z 99 percent tvorená uhlíkovou stopou úverov a iba jedno percento je operatívnou uhlíkovou stopou. Na to, aby dosiahli cieľ uhlíkovej neutrality, budú teda modifikovať svoje portfólio úverov. „To znamená, keď sa pozrieme na ciele bankového sektora, tak z produkcie nových úverov 25 percent bude zelených a postupne sa každým rokov bude to percento zvyšovať,“ dodala.
Digitalizácia je kľúčová
Podľa experta na digitalizáciu procesov v stavebníctve Ivana Petráša má digitalizácia pomôcť v komunikácii medzi všetkými zainteresovanými spoločnosťami v procese životného cyklu projektu.
„Nemôžem povedať, že vie na 100 percent pomôcť alebo nejakým spôsobom ušetriť ten čas, lebo je to vždy o ľuďoch, ale ten workflow tých dokumentov a rozhodnutí môže byť oveľa efektívnejší. A napríklad sa vie ušetriť papier. Mám partnera, technologickú firmu, ktorá napríklad v takomto prípade ušetrila až 80 percent papierovej dokumentácie za rok,“ povedal.
Digitalizácia je dnes pre firmy kľúčová aj v rámci popandemickej ekonomickej situácie, aby si vedeli optimalizovať náklady a pracovať so zamestnancami, ktorí sa vracajú naspäť do kancelárií. Verí, že v dohľadnej dobe sa tejto téme bude viac venovať aj štát.
Viac zaujímavostí sa dozviete vo VIDEU.