Zvyšovanie minimálnej mzdy nemá vplyv na mieru nezamestnanosti, ukazuje analýza
Problém s nezamestnanosťou a mzdami súvisí s ekonomikou štátu, ktorá neponúka vhodné podmienky pre podnikateľov a samotný trh práce. Vyplýva to z aktuálnej analýzy vývoja minimálnej mzdy a nezamestnanosti od roku 1993, ktorý pripravil Inštitút sociálnej demokracie (ISD).
Kto má najväčší podiel na nezamestnanosti
"Za posledných desať rokov, teda od roku 2013, systematicky klesá nezamestnanosť a, naopak, stúpa minimálna mzda. Nezamestnanosť mierne rástla v rokoch 2020 a 2021, čo sa však dá skôr pripísať opatreniam vlády Igora Matoviča, keď sa obmedzovali prevádzky a činnosť firiem, ako aj ľudia v pohybe vo verejnom priestore. To malo priamu súvislosť aj s týmto nárastom počtu nezamestnaných," uviedol predseda správnej rady ISD Martin Halás.
Dodal, že najväčší podiel na nezamestnanosti má slovenská ekonomika, ktorá posledné roky lákala lacnú pracovnú silu z cudziny a tiež zahraničných investorov na daňové úľavy.
Zároveň priblížil, že na Slovensku sa ukazuje ako trend aj pokles pomeru miezd na hrubý domáci produkt (HDP) v prospech ziskovosti firiem, najmä tých zahraničných. To sa podľa neho prejavuje dlhodobým poklesom kúpnej sily, v dôsledku čoho je Slovensko na posledných miestach kúpnej sily v rámci krajín EÚ.
Kto vyrieši problém miezd?
Problém miezd a zamestnanosti podľa Halása vyrieši len trh, respektíve zamestnávatelia, ktorým sa skvalitní podnikateľské prostredie a razantne sa nebudú zvyšovať ani mzdy.
Zdôraznil, že Slovensko potrebuje čo najrýchlejšie nastaviť novú stratégiu ekonomického rastu, ktorej súčasťou budú aj pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a dôstojnými mzdami, ktoré sa priblížia štandardom EÚ.
"V súčasnosti sú väčším problémom ako dôstojné zvyšovanie minimálnej mzdy najmä výrazné regionálne rozdiely v rámci oceňovania práce, zapojenie dlhodobo nezamestnaných a osôb bez kvalifikácie, ktorých počty sa navyše koncentrujú do niekoľkých špecifických regiónov Slovenska, a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v určitých odvetviach," uzavrel Halás.
Na možný negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy na zamestnanosť upozorňovali v minulosti viacerí analytici. Problémom je podľa nich najmä nízka ziskovosť menších firiem v menej rozvinutých okresoch, kde by zamestnávatelia mohli z dôvodu rastúcich mzdových nákladov svoje prevádzky rušiť.
Pozrite si archívnu reportáž z 2. júla 2024 o nezamestnanosti.