V kauze odstavenia čurillovcov mal byť porušený zákon. Vo vzduchu visí 90-tisícová pokuta
Porušenie zákona? Postavenie policajtov okolo Jána Čurillu mimo služby môže mať drahú dohru. Proti sebe stojí Úrad na ochranu oznamovateľov a ministerstvo vnútra. Vo vzduchu visí 90-tisícová pokuta.
Jedno z prvých rozhodnutí ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka po predčasných parlamentných voľbách vzbudilo značnú kontroverziu.
Vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu postavil mimo služby aj napriek tomu, že mali status chránených oznamovateľov, a to všetko bez konzultácie s Úradom na ochranu oznamovateľov.
Momentálne rezort vnútra čelí pokute 90-tisíc eur, pretože porušil zákon.
Kauzu úniku nahrávok čurillovcov inšpekcia prerušila. Fica ani členov Smeru na výsluch nepredvolali
Nediskutoval, rovno konal
V čase odstavenia mimo služby mali obvinení policajti status chránených oznamovateľov, keďže vystupovali ako svedkovia v citlivých kauzách organizovaného zločinu.
Podľa zákona mal minister najprv kontaktovať Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý by posúdil, či nejde o pomstu alebo odvetu zo strany polície alebo ministerstva.
Šutaj Eštok podľa mediálne známych informácií rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby pre Jána Čurillu a jeho kolegov bez toho, aby diskutoval s úradom.
Opakované varovanie
Predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová opakovane upozorňovala, že rezort nepostupoval podľa zákonných pravidiel.
Varovala, že takéto úkony môžu byť neplatné, pričom za porušenie zákona hrozí pokuta. Napriek varovaniam rezort pokračoval v svojom konaní.
Výsledkom je, že úrad začal konanie, ktoré vyústilo do finančnej sankcie 90-tisíc eur.
Úrad inšpekčnej služby ukončil prípad čurillovci. Siedmich policajtov obvinil zo zneužívania právomoci
Ministerstvo vnútra sa odvolá
"Ministerstvo aktuálne predmetné rozhodnutie detailne študuje a avizuje, že sa voči nemu odvolá v zákonnej 15-dňovej lehote. Rezort sa s rozhodnutím nestotožňuje, pretože podľa neho obsahuje viaceré nedostatky a nesprávne právne posúdenie veci," píše sa v stanovisku rezortu.
Rezort kritizuje, že úrad nezohľadnil podrobnú argumentáciu ministerstva vrátane rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave.
Tieto rozhodnutia potvrdzujú, že postavenie trestne stíhaných vyšetrovateľov mimo činnú službu je povinnosťou ministra, keďže ich oznámenia nesmerovali voči nadriadenému.
Ministerstvo tiež hovorí o zaujatosti predsedníčky úradu, ktorá podľa neho vopred avizovala porušenie zákona bez znalosti konkrétnych okolností prípadov.
Rozort spochybňuje aj samotné poskytnutie ochrany vyšetrovateľom, keďže vo veci prebieha trestné konanie.
Reakcia obhajcu čurillovcov
K medializovaným informáciám sa vyjadril aj obhajca čurillovcov Peter Kubina. Podľa jeho slov úrad vydal prvé rozhodnutie, ktoré jednoznačne potvrdzuje, že minister vnútra mal pred svojím rozhodnutím povinnosť získať predchádzajúci súhlas úradu.
"Uloženie pokuty potvrdzuje, že minister zákon porušil a spáchal správny delikt. Pokuta, ktorá bola stanovená blízko zákonnej hornej hranice 100-tisíc eur, naznačuje, že porušenie zákona bolo vyhodnotené ako závažné," komentuje Kubina.
SaS: Pokutu by mal Šutaj Eštok zaplatiť z vlastného
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) vyzvala ministra vnútra, aby pokutu zaplatil z vlastných peňazí.
Predseda SaS Branislav Gröhling tvrdí, že nie je dôvod, aby občania znášali následky jeho uponáhľaného a nezákonného konania.
„Je jasné, že Matúš Šutaj Eštok sa chcel po nástupe do funkcie ministra rýchlo vysporiadať s tými, ktorí stíhali osoby blízke aktuálnej vládnej koalícii. Tvrdil, že konal v súlade so zákonom, no úrad potvrdil, že zákon porušil, a ministerstvo dostalo pokutu,“ uviedol Gröhling.
Dodal, že úrad koná nezávisle a plní si len zákonné úlohy. Pripomenul tiež, že vznik úradu bol schválený zákonom v roku 2019 počas vlády strany Smer.
Pozrite si archívnu reportáž zo 6. februára 2024 o prípade čurillovcov na Krajskom súde v Bratislave.