Podľa Gašpara je motív atentátu jasný, Glück tvrdí, že je známy aj záver vyšetrovania. Kolíková s Krúpom netušili, o čom hovorí

Gašpar avizoval, že legislatívna časť zákona je rozdelená na dve až tri fázy, aby našli zhodu naprieč politickým spektrom. Zákon podľa neho nie je len o tom, ako by sa mali správať poslanci, ale aj občania vo verejnej sfére.

Atentát nevníma ako čin jednej osoby, podľa neho reflektuje stav celej spoločnosti.

Verejné ospravedlnenia

Kolíková na úvod uviedla, že atentát odsúdila aj opozícia. „Ale nemalo by sa stať, že takýto čin je potom zneužívaný samotnou koalíciou pre upevnenie moci,“ povedala.

Prvý pohľad na lex atentát jej príde ako vytváranie policajného štátu. Kritizovala aj doživotnú rentu pre premiéra. Podľa nej nejde o kľúčové opatrenie pre zlepšenie bezpečnostnej situácie v spoločnosti.

Glück pripomenul, že strana Smer sa verejne ospravedlnila za svoje výroky a podotkol, že od strany SaS ich nepočul.

Krúpa podľa svojich slov prvýkrát počul, že sa Glück za niečo ospravedlnil a prekvapilo ho to.

Glück v mene Smeru povedal, že atentát odsúdili a boli pripravení zúčastniť sa stretnutia lídrov všetkých politických strán, ktoré chceli spoločne iniciovať exprezidentka Zuzana Čaputová a nový prezident Peter Pellegrini.

Pozmeňujúce návrhy sú pripravené

Glück spomenul údajný výrok Kolíkovej o Milanovi Lučanskom. Kolíková mala vraj o ňom povedať, že to „nebol Palach a ani Kuciak“.

Podľa neho boli vo väzbách mučení ľudia, ktorí tam boli nezákonne.

Kolíková povedala, že žiadne mučenie nikdy nebolo preukázané a považuje to za klamstvo. Uviedla, že pár dní po smrti policajného exprezidenta zorganizovala komisiu s predstaviteľmi strán v bývalom parlamente, ktorej súčasťou boli aj predstavitelia zo zahraničia. Niečo podobné žiadali aj po atentáte, ale žiadna komisia vytvorená nebola.

Krúpa uviedol, že je to príklad podsúvania výrokov, ktoré odvádzajú od témy lex atentátu.

Spomenul, že sa na mimoriadnom parlamentnom brannobezpečnostnom výbore rozprávali s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom o legislatíve.

Opozícia mala byť informovaná o tom, že návrh by nemal byť kontroverzný. Problémom ale podľa Krúpu je, že hoci ešte neprebehlo ani prvé čítanie, koalícia aj opozícia má pripravené pozmeňujúce návrhy. Návrh zákona mal byť rozdelený na dve časti, z toho druhá mala byť prerokovaná v septembri, čo sa nakoniec nestalo.

Čítajte viac

Poslanci ukončili rokovanie o lex atentáte. Pokračovať budú v stredu aj o ďalších návrhoch

Je známy záver vyšetrovania?

Gašpar reagoval, že opozícia sa bojí pomenovať atentátnika a čo bolo jeho motívom. Podľa neho to bol „opozičný politický aktivista, ktorému pomohli radikalizovať sa mimovládky a protivládne médiá“. Myslí si, že vláda musí prijať opatrenia podľa poznatkov a informácií, ktoré má.

Podľa Richarda Glücka bolo atentátnikovi podsúvané, že vláda robí niečo nezákonné.

Glück tvrdí, že Jurajovi Cintulovi sa nepáčilo rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Kolíková reagovala, že netuší, z čoho Glück čerpal, pretože na prípad je uvalené embargo. Poslanec Smeru tvrdil, že závery vyšetrovania sú verejne známe, Kolíková toto odmietla.

Glück takisto nerozumie, prečo má opozícia problém s doživotnou rentou. Prezident má nárok na rentu aj ochranu po piatich rokoch vo funkcii, preto si myslí, že rentu by mal mať aj premiér.

Celú diskusiu si môžete pozrieť vo videu nižšie: