Potápanie na vlastné riziko sa nevypláca. Bez poistenia hrozia vysoké náklady a odmietnutie krytia
Potápanie môže dovolenkárov bez cestovného poistenia s krytím potápačských nehôd v prípade nepríjemnej udalosti vyjsť na niekoľko tisíc eur. Za istých okolností poisťovne dokonca môžu poistenie odmietnuť.
Pri potápaní poisťovne rozlišujú, či ide o rekreačný, rizikový, alebo extrémny šport.
"Pre všetky poisťovne je rekreačné potápanie s použitím dýchacieho prístroja poistiteľným športom, ale iba za predpokladu, že poistený je držiteľom potápačskej licencie. Pokiaľ takéto oprávnenie nemá, je pre neho potápanie nepoistiteľné," uviedol odborný garant zo spoločnosti Universal maklérsky dom Pavol Michalec.
Podmienka: hĺbka ponoru
Pri prístrojovom potápaní sú podľa spoločnosti štandardne poistené liečebné náklady, v tomto prípade aj pre prípad potápačskej nehody, ako aj náklady na prípadnú repatriáciu do vlasti.
Poisťovne vo svojich poistných podmienkach nepredpisujú, aké vybavenie na potápanie je potrebné ani vek potápača.
"Poisťovne však majú podmienku, čo sa týka hĺbky ponoru. Väčšinou je to do desiatich, respektíve 20 metrov pod hladinou, čo sa ešte považuje za rekreačný šport. Pri väčších hĺbkach je už potápanie športom rizikovým," dodal Michalec s tým, že podmienkou môže byť aj dozor inštruktora.
Nutnosť základného kurzu
Pre všetky ponory s prístrojom je podľa spoločnosti potrebný aspoň základný kurz potápania OWD (Open Water Diver), ktorý oprávňuje ponory do hĺbky 18 metrov.
V niektorých letoviskách je podľa Michalca možné ponoriť sa do hĺbky ôsmich až deviatich metrov v sprievode inštruktora aj bez tejto licencie, avšak len po podpise reverzu.
"Aj takýto ponor však môže byť krytý cestovným poistením, keďže ako ponor do hĺbky menšej ako desať metrov je považovaný za rekreačný šport," vysvetlil.
