Zažila päť premiérov, pandémiu aj vojnu na Ukrajine. Končí sa jedna éra jej života, kto je Zuzana Čaputová?
Zuzana Čaputová (50) sa stala hlavou štátu v roku 2019 a jej mandát sa skončí 15. júna. Viedla krajinu v turbulentnom období poznačenom pandémiou covid-19 a ruskou inváziou na Ukrajinu a rovnako turbulentný bol aj vnútropolitický vývoj.
Rozvoj vzťahov s Českom
Slovensko zažilo dvoje parlamentné voľby a prezidentka vystriedala piatich premiérov, z ktorých štyroch vymenovala. Počas jej mandátu krajina zažila aj energetickú krízu a rekordnú infláciu. Prvá slovenská prezidentka sa rozhodla neuchádzať o ďalší mandát s tým, že by na to nemala silu.
Počas svojho prezidentovania neváhala využiť svoje právomoci, keď to bolo potrebné, a na mnohých zahraničných cestách sa prezentovala ako presvedčená Európanka s liberálnymi názormi. Pri svojej predposlednej návšteve Prahy v polovici marca vyhlásila, že chápe dôvody, ktoré uviedol premiér Petr Fiala, prečo sa nekonali medzivládne konzultácie medzi českým a slovenským kabinetom.
V stredu a vo štvrtok bola v českej metropole na dvojdňovej návšteve, počas ktorej jej prezident Petr Pavel udelil Rad Bieleho leva za prínos k rozvoju česko-slovenských vzťahov.
Podporila Ukrajinu
Čaputová oznámila svoju kandidatúru na prezidentku v roku 2018, pričom ponúkala férovosť, čestnosť a pozitívny prístup. Jej slová rezonovali v krajine, ktorá sa spamätávala z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Čaputová zvíťazila v druhom kole volieb koncom marca 2019 nad svojím súperom Marošom Šefčovičom.
Stala sa najmladšou slovenskou hlavou štátu a prvou ženou v tejto funkcii: "Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť - občanom, obyvateľom, Slovensku," povedala vo svojom inauguračnom prejave.
Po parlamentných voľbách v roku 2020 Čaputová vymenovala za predsedu vlády Igora Matoviča, lídra víťazného hnutia OĽaNO (v súčasnosti Slovensko). O rok neskôr však po mesačnej vládnej kríze prijala Matovičovu demisiu, poverila zostavením vlády vtedajšieho ministra financií Eduarda Hegera a začiatkom apríla 2021 ho vymenovala za predsedu vlády.
Bezprostredne po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Čaputová odsúdila ruskú agresiu a prejavila "plnú podporu a solidaritu s ukrajinským ľudom a vedením". Pod jej vedením sa Slovensko rozhodlo podporiť prísne sankcie voči Rusku a dodať Ukrajine pomoc a zbrane.
Čaputová túto krajinu navštívila aj vlani v apríli spolu s českým prezidentom Pavlom. Predtým mu prišla do Prahy osobne zablahoželať hneď po jeho zvolení za hlavu štátu. Na "rozlúčkovú" návštevu Ukrajiny zavítala aj začiatkom mája 2024.
„Vojna“ so súčasnou koalíciou
V polovici decembra 2022 parlament vyslovil Hegerovej menšinovej vláde nedôveru. Prezidentka chcela túto vládu udržať pri moci až do predčasných volieb. Na jar minulého roka sa však po nezhodách s Hegerom o ďalšom postupe po demisii dvoch ministrov rozhodla zostaviť úradnícku vládu.
Prvá vláda odborníkov v histórii samostatného Slovenska doviedla krajinu k predčasným voľbám. Po voľbách Čaputová vymenovala za predsedu vlády Roberta Fica, ktorého Smer-SD voľby vyhral. Ich vzťahy však boli dlhodobo napäté a prezidentka podala na Fica občianskoprávnu žalobu za jeho slovné urážky, keď ju napríklad označil za "americkú agentku".
V januári 2024 Čaputová vetovala novelu kompetenčného zákona, ktorá sa okrem iného snaží posilniť osobné právomoci kabinetu na úkor hlavy štátu. Čaputovej veto však koalícia v parlamente prelomila a krátko na to došlo k výmene vedúcich úradov. Prezidentka následne podala proti nariadeniu ústavnú sťažnosť.
V Národnej rade SR kritizovala aj vládne návrhy zmien v trestnom zákone a snahu Ficovho kabinetu o urýchlené prijatie tejto veci. Podpísala novelu, ktorá prešla parlamentom, ale dal ju preskúmať Ústavný súd. Ústavný súd následne pozastavil platnosť časti novely. Prezidentka nesúhlasila ani s navrhovanými zmenami vládnej koalície vo fungovaní verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska.
Pozrite si reportáž z 1. júna o Čaputovej návšteve vo Vatikáne:
Kto to je?
Čaputová bola dlho najpopulárnejšou političkou v krajine, ale jej popularita podľa prieskumov v porovnaní s minulosťou výrazne klesla. Dlhodobo je tiež terčom slovných útokov zo strany niektorých politikov a v máji minulého roka uviedla, že ona a jej rodina čelia vyhrážkam smrťou. V dôsledku toho tiež pred rokom oznámila, že sa už nebude uchádzať o znovuzvolenie, a uviedla, že má za sebou najťažšie (pozn. red: vtedy) štyri roky svojho života, a to z profesionálneho aj ľudského hľadiska.
Podľa odborníkov dokáže Čaputová hovoriť o ťažkých témach zrozumiteľne, vyjadriť svoj názor a neodsudzovať tých, ktorí majú iný. V roku 2016 jej bola udelená Goldmanova environmentálna cena, niekedy nazývaná aj Nobelova cena za ochranu životného prostredia, a to za 14-ročný boj za uzavretie skládky odpadov v Pezinku, ktorý viedla ako právnička občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta.
Zuzana Čaputová, ktorej rodné meno je Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Po štúdiu práva na Univerzite Komenského pracovala v neziskovom sektore, pričom sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Zaoberala sa aj problematikou životného prostredia.
V roku 2021 udelil Čaputovej predseda hornej komory českého parlamentu Miloš Vystrčil Striebornú medailu predsedu Senátu. Dva roky predtým jej Nadácia Hansa Ringera udelila Európsku cenu za politickú kultúru. V máji 2019 jej spravodajský kanál Euronews a Európsky podnikateľský samit udelili titul Európska osobnosť roka.
Matka dvoch dcér Lei a Emmy je rozvedená a vo voľnom čase sa venuje jóge. Jej partnerom je od jari 2020 Juraj Rizman, bývalý šéf slovenskej pobočky Greenpeace. Počas prezidentskej kampane ju podľa jej slov "veľmi podporoval" fotograf, grafik a hudobník Peter Konečný. Krátko po jej zvolení ich vzťah však skončil.
