Prvá spoveď ženy v tieni teroru. Aké bolo byť manželkou vodcu Islamského štátu
Vdova po vodcovi skupiny Islamský štát sa v rozhovore z väzenia pre BBC podelila o to, ako spolu žili. Umm Hudaifa bola prvou manželkou Abú Bakra al-Bagdádího a bola zaňho vydatá v čase, keď dohliadal na vládu IS nad veľkou časťou Sýrie a Iraku. V súčasnosti ju držia v irackom väzení, zatiaľ čo ju vyšetrujú za zločiny súvisiace s terorizmom.
Odrezaná od sveta
Abú Bakr al-Bagdádí ako hľadaný vodca extrémistickej džihádistickej skupiny často trávil čas na iných miestach. V ich dome bol televízor, ktorý jeho žena tajne sledovala. "Zapínala som ho, keď nebol doma." Oznámila, že bola odrezaná od sveta a od roku 2007 jej nedovolil pozerať televíziu ani používať mobilný telefón, píše BBC.
Po zapnutí televízie zažila "obrovské prekvapenie". Videla, ako jej manžel prehovoril vo Veľkej mešite al-Núrí v severoirackom meste Mósul a prvýkrát sa ukázal ako hlava samozvaného islamského kalifátu. Bolo to len niekoľko týždňov po tom, ako jeho bojovníci prevzali kontrolu nad oblasťou.
Zábery, na ktorých sa al-Bagdádí prvýkrát po rokoch objavil na verejnosti s dlhou bradou, oblečený v čiernom rúchu a žiadajúci od moslimov vernosť, videl celý svet. Pre IS znamenali kľúčový moment, ktorý sa rozšíril po Iraku a Sýrii.
Aktuálne je Hudaifa v irackom hlavnom meste Bagdad, kde ju zadržiavajú, kým iracké úrady vyšetrujú jej úlohu v IS a zločiny tejto skupiny. Počas rozhovoru pre BBC sa vykresľovala ako obeť, ktorá sa pokúsila utiecť od svojho manžela, a popiera, že by bola zapojená do akejkoľvek brutálnej činnosti IS.
To je v rozpore s tým, ako ju opisujú v súdnom spore - obviňujú ju zo spolčovania sa pri sexuálnom zotročovaní unesených dievčat a žien.
Islamský štát vyzýva na útoky počas duelov Ligy Majstrov. Zverejnil výhražnú ilustráciu
Zmenil sa
Umm Hudaifa sa narodila v roku 1976 v konzervatívnej irackej rodine a v roku 1999 sa vydala za Ibrahima Awada al-Badriho, neskôr známeho pod pseudonymom Abú Bakr al-Baghdadi.
V tom čase dokončil štúdium islamského práva na Bagdadskej univerzite a Hudaifa tvrdila, že bol "nábožensky založený, ale nie extrémistický, konzervatívny, ale otvorený".
Potom v roku 2004, rok po invázii do Iraku pod vedením USA, americké sily al-Bagdádího zadržali a približne rok ho držali v zadržiavacom centre v Camp Bucca na juhu krajiny spolu s mnohými ďalšími mužmi. Tí sa neskôr stali vysokopostavenými predstaviteľmi IS a iných džihádistických skupín.
Po jeho prepustení sa podľa nej zmenil. "Začal byť vznetlivý a mal sklony k výbuchom hnevu. Začal trpieť psychickými problémami," opísala. Keď sa ho spýtala prečo, povedal jej, že "bol vystavený niečomu, čo nemôže pochopiť". Je presvedčená, že hoci to výslovne nepovedal, "počas zadržiavania bol vystavený sexuálnemu mučeniu".
Opisuje, ako sa často sťahovali, mali falošné identity a jej manžel si vzal druhú manželku. Umm Hudaifa hovorí, že požiadala o rozvod, ale nechcela súhlasiť s jeho podmienkou, aby sa vzdala ich detí, a tak s ním zostala.
Nesúhlasila s ním
V roku 2010 sa stal vodcom Islamského štátu v Iraku. "V januári 2012 sme sa presťahovali do Idlibu v Sýrii a tam mi bolo úplne jasné, že je emirom (vodcom)," povedala Hudaifa.
Keď sa bezpečnostná situácia na severozápade Sýrie počas občianskej vojny v krajine zhoršila, presťahovali sa na východ do mesta Rakka. Práve tu žila, keď videla svojho manžela v televízii.
Vyšetrovací tím OSN oznámil, že našiel dôkazy o tom, že IS spáchal genocídu na irackej menšine jezídov a že skupina páchala zločiny proti ľudskosti vrátane vrážd, mučenia, únosov a zotročovania. IS publikoval stínania hláv rukojemníkov a upálenie jordánskeho pilota na sociálnych sieťach.
Hudaifa prezradila svoje vtedajšie názory - už vtedy sa na to nemohla pozerať a opisuje to, ako "nespravodlivé prelievanie krvi je strašná vec a v tomto smere prekročili hranicu ľudskosti". Tvrdí, že vyzvala svojho manžela, že má na rukách "krv týchto nevinných ľudí".
Opísala, že jej manžel komunikoval s vodcami IS prostredníctvom svojho notebooku, ktorý mal zamknutý v aktovke. "Snažila som sa doň nabúrať, aby som zistila, čo sa deje, ale bola som technologicky negramotná a vždy si odo mňa vypýtal prístupový kód," priznala.
Pozrite si reportáž z 3. februára 2022, že ďalší vodca IS po al-Bagdádím je po smrti:
Je zločinka ako jej manžel
Hovorí, že sa pokúsila utiecť, ale ozbrojení muži na kontrolnom stanovišti ju odmietli pustiť a poslali ju späť do domu. Ak ide o boje, o svojom manželovi hovorí, že pokiaľ vie, tak sa "nezúčastnil žiadneho boja ani bitky".
Al-Bagdádí vydal ich 12-ročnú dcéru Umaimu za priateľa Mansúra. Hudaifa tvrdila, že sa tomu snažila zabrániť, ale ignorovali ju.
Proti jej osobe bola podaná občianskoprávna žaloba za spolčenie pri únose a zotročovaní jezídskych dievčat. Neverili jej, že bola bezmocnou obeťou, a žiadajú pre ňu trest smrti.
"Bola za všetko zodpovedná. Robila výber - moja sestra bola jedným z tých dievčat," hovorí zdroj pre BBC. Vychádza pritom z výpovedí ďalších obetí, ktoré sa vrátili domov. "Je to manželka zločinca Abú Bakra al-Bagdádího a je zločinka rovnako ako on."
"Nepopieram, že môj manžel bol zločinec," uviedla. Dodala však, že jej je "veľmi ľúto, čo sa im stalo", a odmieta obvinenia, ktoré na ňu smerovali.
Islamský štát sa znovu prihlásil k masakru na koncertnú sálu. Prívržencov vyzval útočiť na križiakov
Skrývala sa v Turecku
V roku 2019 americké sily zaútočili na miesto, kde sa al-Bagdádí ukrýval na severozápade Sýrie spolu s niektorými členmi svojej rodiny. Baghdádí odpálil výbušnú vestu, keď bol zahnaný do kúta v tuneli, pričom zabil seba a dve deti, zatiaľ čo dve z jeho štyroch manželiek boli zabité v prestrelke.
Hudaifa tam však nebola - pod falošným menom žila v Turecku, kde ju v roku 2018 zatkli. Vo februári 2024 ju poslali späť do Iraku, kde ju odvtedy držia vo väzení, kým úrady vyšetrujú jej úlohu v IS.
Spolu s ňou je vo väzení aj jej najstaršia dcéra, zatiaľ čo ďalšia, ktorá má približne 12 rokov, je vo väznici pre mládež. Jeden z jej synov zahynul pri ruskom nálete v Sýrii neďaleko Homsu, ďalší zahynul spolu s otcom v tuneli a najmladší chlapec je v sirotinci.
Celý rozhovor nájdete na webe BBC.