Do pravej strany európskym kormidlom Slovensko príliš nezatočí, zato Česi posielajú do Štrasburgu demolačnú čatu
Protestné strany prekvapujú svojimi úspechmi vo voľbách do Európskeho parlamentu. Slovensko ostáva viac-menej v úzadí, za to českí občania dali rázne najavo, čo si myslia o politickom smerovaní svojej krajiny.
Radikálne strany dostávajú v europarlamente väčší priestor. Slovensko toho veľa nezmôže, hovorí pre ta3 riaditeľ prieskumnej agentúry Focus Martinom Slosiarik.
Česi dávajú prednosť nových politickým zoskupeniam, ktoré nastolia úplne inú rétoriku, prezrádza český politológ Lukáš Jelínek.
V rukách lídrov, Republika prekvapila
Víťazom volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku sa stalo hnutie Progresívne Slovensko. Na druhom mieste skončila strana Smer-SD a tretie je hnutie Republika.
Líder víťaznej strany, expremiér Ľudovít Ódor, získal najviac preferenčných hlasov.
Slosiarik predpovedá, že výsledky európskych volieb sa pretavia aj do slovenskej politiky.
„Eurovoľby ukázali, že dve hlavné politické strany, ktoré dnes tvrdia domácu politiku, budú medzi sebou robiť veľmi aktívnu politiku,“ myslí si Slosiarik.
Za zaujímavejšie považuje to, čo sa dialo ďalej – s ostatnými politickými stranami. „Zaujímavá je najmä Republika, ktorej sa podarilo uhrať veľmi dobrý výsledok na úrovni 12 percent. Strana dokázala zmobilizovať pomerne veľa voličov.“
V úzkych sa ocitá strana Hlas. Dosiahnutý sedempercentný výsledok hovorí o tom, že strana môže mať problém udržať si pozíciu.
Pozrite si rozhovor s politológmi k výsledkom eurovolieb.
V Česku zabral agresívny politický štýl
U najväčších českých politických strán nenastalo žiadne prekvapenie. Zvíťazilo politické hnutie ANO.
„Môžeme hovoriť o istom náskoku, avšak nie tak zásadným pred koalíciou SPOLU, čo sa očakávalo aj na základe prieskumov verejnej mienky,“ naznačuje český politológ pre ta3.
Väčší údiv prinieslo obsadenie ďalších pozícií. Za najväčšie formácie sa zaradili dve nové zoskupenia, „ktoré sú, takpovediac, protestné, až antisystémové.“
Dva mandáty získalo spojenectvo Prísaha a Motoristi. Rovnaký dvojmandátový úspech zaznamenala koalícia Stačilo!, ktorú dala dohromady komunistická strana s ďalšími protestnými subjektmi.
Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru získala len jeden mandát a je veľmi prekvapená svojím neúspechom. Rovnako sklamanou stranou sú Piráti, pretože spadli z troch európskych mandátov na jeden.
Výsledkami volieb ukázali voliči vládnej koalícii varovný prst. „Je tu istá nespokojnosť. Jednak s Fialovou vládou, ale aj s tým, ako si počínali doposiaľ českí politici smerom k Európskej únii. Táto nespokojnosť ďalej rastie,“ konštatuje Jelínek v relácii Téma, ktorú si môžete celú pozrieť nižšie.
Nasadenie českej demolačnej čaty
Rovnako ako Slovensko, tak aj Česko môže hovoriť o rekordnej volebnej účasti. Kým k volebným urnám prišlo vyše 34 percent slovenských voličov, u západných susedov dosiahli čísla cez 36 percent.
Hoci sa občania začínajú omnoho viac zaujímať o európsku politiku, výsledky v Česku naznačujú aj niečo iné.
„Namiesto toho, aby voliči do Štrasburgu poslali čatu údržbárov s jemným náčiním, posielajú demolačnú skupinu. Za Česko výrazne pribudne množstvo radikálnych, k Európe kriticky až antieurópsky naladených poslancov,“ vysvetľuje politológ.
Ukazuje sa smerom doprava
Už predvolebné prieskumy naznačovali, že budúci parlament Európskej únie sa posunie doprava. Podiel v ráznom smerovaní má aj slovenské zastúpenie – v podobe politickej strany Republika.
„Jedna vec je získať dva mandáty, no druhá vec je fungovanie s mandátmi v rámci istej frakcie EP, lebo len to dáva možnosť ovplyvňovať politiku Únie,“ upozorňuje šéf Focusu.
Núdza o presviedčaní o suverenite
Atmosféra v Európe zároveň ovplyvňuje jednotlivé členské krajiny a vedie k určitej nepohode v nich. Podľa slov politológa Jelínka na tom najviac získavajú opozičné, protestné strany.
„Česká republika nie je výnimkou. Môžeme sa ešte istý čas upokojovať, že nástup krajnej pravice v Európe nie je tak razantný, ako bol doteraz. Hlavný tón budú ďalej udávať európski ľudovci, socialisti a liberáli,“ dodáva.
Jedným dychom treba dodať, že budú v značnom oslabení. Preto by mali viac uvažovať o tom, ako budú komunikovať s voličmi, pretože sa medzi nimi prehlbuje čoraz väčšia priepasť.
Celý rozhovor so šéfom prieskumnej agentúry Focus Martinom Slosiarikom.