Mysleli si, že je európsky alebo americký žoldnier. Ukrajinec v ta3 opísal, ako ho v zajatí mučili Rusi
Ukrajinec Oleksij Anuľa sa po ruskej invázii na Ukrajinu rozhodol nastúpiť na vojnu ako dobrovoľník. Pochádza z mesta, ktoré je len niekoľko desiatok kilometrov od Bieloruska a Ruska. Aj vzhľadom na to, že žil neďaleko prudko zasiahnutej pohraničnej oblasti, cítil povinnosť brániť svoju rodinu. Na fronte sa však dostal do ruského zajatia priamo v mučiarni FSB, kde strávil takmer 10 mesiacov.
Ochrana strategického bodu
V čase dobrovoľníctva na vojne bol podľa jeho slov v strategicky dôležitej obci, odkiaľ zásobovali potravinami mesto Černihiv a pomáhali miestnym s evakuáciou.
„Kým sme tam neboli, kolónu civilistov, ženy a deti jednoducho v autách postrieľali,“ uviedol. V obci bolo 140 vojakov, ktorí bránili oblasť. Do zajatia padol, keď do oblasti prišlo 5-tisíc Rusov a 388 kusov techniky, zatiaľ čo Ukrajinci mali 4 tanky a 4 vojenské vozidlá.
„V podstate som ostal ako jediný nažive. Bol som v kanáli 12 hodín. Hľadali ma tam. Bol som zranený a nehýbal som sa tam,“ opísal v ta3. Nemohol sa ukryť u civilistov, pretože by ho tam podľa jeho slov našli a zastrelili by okrem neho aj ľudí, ktorí ho ukrývali.
Oleksij v zajatí
„Nedalo sa očakávať ľudské chovanie,“ povedal Oleksij. „Mysleli si, že sme všetci americkí alebo európski žoldnieri. Nevedeli pochopiť, že sa rozprávame po rusky alebo ukrajinsky. Mysleli si, že sme absolvovali nejakú prípravu v zahraničí,“ prezradil.
Do mučiarne ho viezli štyri hodiny. Po príchode zastrelili dôstojníka a vojaka, ktorých tam doviezli spolu s ním.
"Mali sme zakázané pohybovať sa. Museli sme len stáť a pozerať sa do steny. Nemohli sme nič. Zakázali nám aj spať, hoci neoficiálne. O desiatej sme mali večierku, o jednej nás zobudili a museli sme robiť 3500 drepov," opísal mučenie. Dodal, že pod tlakom a násilím museli zvládnuť aj tvrdé fyzické tresty.
Ukrajinská verzus ruská propaganda
Podľa jeho slov prišiel do ta3 rozprávať o ruskej propagande, ktorá ma svedomí aj jeho mučenie. Problémom v čase jeho zajatia bola komunikácia s Rusmi. „Nedá sa rozprávať s človekom, ktorý už nemá vlastné názory a myšlienky a má v hlave len to, čo im určuje televízor,“ hovoril o propagande.
Moderátorka relácie reagovala otázkou, či súhlasí s tým, že aj ukrajinská strana šíri vlastnú propagandu. „Súhlasím, že ukrajinské médiá tiež využívajú propagandu,“ priznal. Rozdiel vníma v tom, že je to propaganda „civilizovanej krajiny“.
„My využívame propagandu, v ktorej sa snažíme zlepšiť bojovú náladu a morálku ukrajinského národa, kým ruská propaganda sa snaží ospravedlňovať útok,“ priblížil vojak.
Pozrite si celý rozhovor, v ktorom sa dozviete:
- o osobnom živote vojaka,
- o tom, ako prežil útok Rusov, ktorí prišli v značnej prevahe,
- o ďalších detailoch zo zajatia,
- o výmene zajatcov,
- o jeho príchode domov a o tom, ako reagovala jeho vlastná rodina.