Národniari požadujú spoplatnenie infožiadostí. Šéfka nadácie Zastavme korupciu prezradila, kto sa pýta najviac

SNS chce teraz zmeniť pravidlá. Na stôl predložila takzvaný infozákon - presnejšie zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Čo to prinesie a prečo národniari prišli so zmenami? Odpovedala nám šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

TEMA-1-PETKOVA
Foto: ta3

Informácie nad zlato

Niektorí úradníci môžu byť nervózni, keď nevykonávajú svoju prácu dobre a nadácia Zastavme korupciu či iná organizácia a médium sa ich snaží kontrolovať.

Petková k infozákonu povedala, že extrémne prípady, keď zákon môže byť zneužitý, existujú.

"Mali sme tu pred časom podnikateľa, ktorý zaplavoval úrady infožiadosťami. Chcel sa stať súčasťou stavebných konaní a brániť tak výstavbe budov," povedala s tým, že tieto prípady sú skôr výnimočné.

O čom zákon hovorí?

Do zákona patria všetky informácie, ktoré sa týkajú činností úradov, štátnych orgánov, ktoré súvisia s hospodárením či s ich verejnou činnosťou.

"Je možné si ich pýtať od orgánov štátnej správy, ktorými sú napríklad prezident, parlament, vláda, ministerstvá. Taktiež od samospráv a obcí či od Slovenskej televízie", uviedla a dodala, že tam spadajú všetky organizácie, ktoré žijú z daní občanov.

Druhý, nezvyčajný prípad

Spomenula aj druhý, nezvyčajný prípad. Novinár Adam Valček žiadal informácie od SIS (Slovenská informačná služba, pozn. red.), ktoré sa týkali odpočúvania známej kauzy Gorila. Problém nastáva vtedy, ak sú informácie prísne utajené.

Nakoľko mu informácie neposkytli, obrátil sa na súd, keďže výklad zákona v tomto nedával presnú výpoveď. Súd nakoniec rozhodol, že SIS spravila správne.

Kto sa najviac pýta? 

Najčastejšími žiadateľmi informácií sú novinári či mimovládky. "Sú to najčastejší žiadatelia, z povahy ich práce vyplýva, že pracujú s informáciami," povedala.

Ako taká informácia môže pomôcť? Ak je občan aktívny a chce kontrolovať starostu alebo primátora, môže požiadať o informácie napríklad o vyplatených odmenách a na základe čoho o nich bolo rozhodnuté.

"Môže sa spýtať aj na praktické informácie, ako napríklad vyžiadanie uznesenia alebo analýzu o tom, keď obec zvýši poplatky za odvoz odpadu," vysvetlila.

Čo musí obsahovať infožiadosť:

  • meno/názov organizácie,
  • bydlisko/sídlo,
  • komu žiadosť adresujete,
  • subjekt (obec, štátna inštitúcia)
  • adresu organizácie, od ktorej žiadate informáciu,
  • samotnú infožiadosť, tzn. o aký typ informácií žiadate (žiadosť na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám)
  • musíte uviesť aj to, akým spôsobom si žiadate informácie sprístupniť (mailom, poštou). 

Celý rozhovor o infozákone si môžete pozrieť nižšie.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok