Najdôležitejšia fotografia storočia má zachytiť oceány druhej Zeme
Astronómovia chcú mať konečne jasno. Pomocou špeciálneho teleskopu chcú vytvoriť prvú naozajstnú fotografiu planéty, ktorá neobieha okolo nášho Slnka. A nie hocijakej – radi by získali snímku „druhej Zeme“ pri našej susednej hviezde, ktorá môže byť pokrytá oceánmi.
Tisícky neznámych svetov
Od 80. rokov vieme o viac ako 3 000 planétach, ktoré obiehajú okolo inej hviezdy ako nášho Slnka. Častokrát sú to obri väčší ako náš Jupiter, ale našli sa už aj kamenné planéty s veľkosťou podobné Zemi.
Priamo ich však nevidíme a môžeme hovoriť o šťastí, keď prejdú pred svojou hviezdou tak, že z jej prebliknutia môžeme na Zemi vypočítať vlastnosti planéty.
Zatiaľ neexistuje fotografia, ktorá by s istotou zachytila nejakú exoplanétu. Nastal čas, pomysleli si však mnohí po tom, ako veci oznámili objav planéty vo veľkosti Zeme, ktorá obieha okolo našej najbližšej hviezdy Proximy Centauti a ktorá by mohla byť podľa najnovších výpočtov pokrytá oceánmi.
Táto ambiciózna výzva spojila mimovládne organizácie, medzi ktorými figuruje Inštitút SETI alebo University of Massachusetts Lowell. Spoločne sa rozhodli zrealizovať misiu s názvom Project Blue (Projekt modrá) zamieriť na „druhú Zem“.
V stopách sondy Voyager
Prečo modrá farba v názve? Nejde o náhodu. Projekt sa odvoláva na fotografiu nazvanú Pale Blue Dot (Bledomodrý bod), ktorú urobila v roku 1990 sonda Voyager. Snímka zachytáva našu Zem z neuveriteľnej vzdialenosti šiestich miliárd kilometrov.
„Modrá“ misia by chcela za približne 50 miliónov dolárov postaviť a vyslať na orbitálnu dráhu špeciálny teleskop veľký ako chladnička. Primárne zrkadlo by mohlo mať priemer 45 centimetrov, čo je asi polovica zrkadla z ďalekohľadu Kepler.
Primárnym cieľom misie odhadovanej na rok 2020 je hviezdny systém, ktorý sa nachádza najbližšie k Zemi a najmä novoobjavená planéta Proxima b. Misia však nebude jednoduchá, pretože hviezda Alfa Centauri je vzdialená 4,4 svetelného roka, čo je asi 40 biliónov kilometrov.
Aká naozaj je?
O novonájdenej planéte sa predpokladá, že sa nachádza v takzvanej obývateľnej zóne, teda nie je od svojho slnka ani príliš vzdialená ani neobieha príliš blízko. Keďže ju zatiaľ nemôžeme vidieť, jedinou cestou, ako zistiť, aká naozaj je, sú teoretické výpočty.
Vedci najnovšie predpokladajú, že by Proxima b mala byť pokrytá oceánmi a podobať sa na teplejšiu a väčšiu verziu ľadového mesiaca Europa. To by znamenalo aj veľkú šancu, že je na nej život.
Môže však byť ku svojej hviezde aj „ukotvená“ a netočiť sa okolo svojej osi. To by šance na život úplne nevymazalo, ale dosť znížilo. Jedna časť planéty by totiž bola horúcou púšťou, druhá mrazivými pláňami a život by mohol existovať zrejme len na úzkom páse medzi nimi.
Najdôležitejší obrázok doby
Prvý obrázok exoplanéty by nebol len efektným vyústením „modrej“ misie, ale mal by aj nemalú vedeckú hodnotu. Okrem zjavných vecí ako farba, veľkosť a obežná dráha planéty by analýzou farebnej škály mohli zistiť oveľa viac – prítomnosť oceánov a zrejme aj to, či je na planéte biosféra a teda život.
"Myslím si, že takýto obrázok má silu stať sa najikonickejším obrázkom našej doby," vyjadril ambície astrofyzik Ruslan Belikov z NASA.
„Modrý projekt“ nie je jediným projektom spojeným s Alfa Centauri. Fyzik Stephen Hawking a ruský miliardár Jurij Milner chcú k hviezdnemu systému poslať malé plachtiace sondy vo veľkosti poštovej známky.
