Gruzínskym parlamentom lietali pohlavky, no „ruský zákon“ dostal zelenú. Čo o ňom vieme a kde už platí?
Gruzínsky parlament v treťom a záverečnom čítaní schválil kontroverzný návrh zákona o zahraničnom vplyve. Obyvatelia Gruzínska už dlhšie organizujú protesty v súvislosti s prijímaním takzvaného "ruského zákona". Prinášame vám prehľad krajín, v ktorých platí podobný zákon.
Spojené štáty
Zákon o registrácii zahraničných agentov (FARA) platí v USA od roku 1938 a nariaďuje evidenciu fyzických i právnických osôb, ktoré v krajine reprezentujú záujmy cudzích štátov. Zákon bol prijatý kvôli hrozbe nacistickej propagandy. Zákon bol niekoľkokrát novelizovaný, v roku 1966 sa napríklad zameral viac na politický lobing.
Podľa denníka The Economist vzhľadom na väčšie dôkazné bremeno kladené na vládu bolo až do roku 2015 vedených iba sedem trestných stíhaní na základe FARA. Podľa dostupných údajov je v zozname okolo 1700 ľudí, väčšinou lobistov zastupujúcich celkom asi stovku krajín.
Americké médiá v niekoľkých prípadoch publikovali obvinenia, že ministerstvo spravodlivosti uplatňuje FARA selektívne voči štátom, ktoré sa znepáčili vláde USA.
Pozrite si archívnu reportáž z 11.5.2024 o návrhu zákona v slovenskom parlamente o mimovládnych organizáciách so zahraničnou podporou:
Rusko
V Rusku nadobudol v novembri 2012 účinnosť kontroverzný zákon, ktorý ukladá všetkým mimovládnym organizáciám poberajúcim finančnú pomoc zo zahraničia označovať sa na verejných listinách a na webe hanlivo vnímaným označením "zahraničný agent". Za nerešpektovanie tohto právneho predpisu hrozia vysoké pokuty alebo zákaz činnosti.
Zákon bol zavedený v reakcii na protesty proti návratu Vladimíra Putina do prezidentského úradu v prezidentských voľbách v roku 2012. Ruské úrady zákon postupne rozšírili z mimovládnych organizácií na nezávislé médiá aj jednotlivcov, ktorí prijímajú financie zo zahraničia a podľa úradov vyvíjajú politickú činnosť. V roku 2021 bola napríklad na základe zákona súdne rozpustená ľudskoprávna organizácia Memorial.
Maďarsko
Maďarský parlament v polovici roku 2017 prijal kontroverzný zákon, ktorý sprísnil kontrolu vládnych úradov nad mimovládnymi organizáciami finančne podporovanými zo zahraničia. Terčom boli podľa zahraničných agentúr predovšetkým organizácie sponzorované americkým finančníkom Georgom Sorosom, ktorého premiér Viktor Orbán považuje za úhlavného nepriateľa.
Mimovládne organizácie s príspevkom zo zahraničia najmenej 7,2 milióna forintov (18 600 eur) sa podľa zákona museli registrovať na úradoch a informovať ich o svojom financovaní. a museli používať označenie "organizácie využívajúce zahraničné financovanie".
Pokiaľ tak neurobili, hrozili im vysoké pokuty a zákaz pôsobenia. Súd EÚ v roku 2020 rozhodol, že zákon zavádzajúci osobitné požiadavky pre mimovládne organizácie financované zo zahraničia je v rozpore s právom EÚ. Namiesto uvedeného zákona o mimovládnych organizáciách konzervatívna vláda premiéra Viktora Orbána schválila v máji 2021 zákonné opatrenie ako plnohodnotnú náhradu. Ani to sa však nestretlo s pochopením justície Únie a vláda ho musela tiež zrušiť.
Austrália
Krajina sa inšpirovala Spojenými štátmi av roku 2018 prijala zákon FITSA (Foreign Influence Transparency Scheme Act), ktorý vychádza z FARA a bol vypracovaný v spolupráci s americkým ministerstvom spravodlivosti.
Rovnako ako jeho americký náprotivok zavádza FITSA registračnú povinnosť, aby každý, kto sa zapojí do lobingu alebo "akýchkoľvek komunikačných aktivít za účelom politického ovplyvňovania" v mene zahraničného zadávateľa - čo je pojem, ktorý zahŕňa zahraničné vlády a niektoré ďalšie organizácie - sa zaregistroval u federálnej vlády a ukladá trestné sankcie za nesplnenie tejto povinnosti.
Európska únia
Vlani napísal server Politico, že Európska únia pracuje na zákone, ktorý by v rámci boja proti zahraničnému vplyvu v bloku prinútil mimovládne skupiny, poradenské spoločnosti a akademické inštitúcie zverejňovať všetky informácie o financovaní zo zdrojov mimo EÚ.
Pripravovaný zákon je reakciou na ruské hackerské útoky, ktorých cieľom je ovplyvniť voľby v demokratických krajinách Európy, čínske granty pre univerzity, ktorých cieľom je podľa kritikov ovplyvniť rétoriku v oblasti ľudských práv, až po korupčný škandál Katargate, ktorý odhalil nekalé praktiky a prijímanie úplatkov zo univerzity. strany niekoľkých členov
Európskeho parlamentu z Kataru a naplno otvoril diskusii ohľadom vplyvu lobistických a iných skupín na fungovanie tejto inštitúcie.
Gruzínsko
Gruzínsky parlament v utorok v treťom a záverečnom čítaní schválil kontroverzný návrh zákona o zahraničnom vplyve, ktorý presadzuje vládna strana Gruzínsky sen.
V uliciach hlavného mesta Tbilisi proti predlohe už týždne demonštrujú desaťtisíce ľudí. Kritici predlohu označujú za "ruský zákon", spísaný po vzore Ruska, kde podobná legislatíva umožnila Kremľu rozdrviť opozíciu a umlčať nezávislé médiá.
Gruzínsky sen, ktorý v päťmiliónovej kaukazskej krajine vládne od roku 2012, obviňujú kritici z autoritárskych sklonov a prílišnej blízkosti k Rusku. Gruzínsky sen má dostatok hlasov na to, aby prelomil aj očakávané veto prozápadnej prezidentky Salome Zurabišviliovej.
Pozrite si reportáž o schválení kontroverzného zákona v Gruzínsku: