V rumunskom podzemí objavili iný svet. Bol izolovaný milióny rokov

Ani jeden slnečný lúč

Nový svet sa našiel v Rumunsku v jaskyni Movile, ktorá leží neďaleko od Čierneho mora. Odhalili ju ešte v 80. rokoch, keď sa oblasť testovala ako terén pre potenciálne vybudovanie jadrovej elektrárne. Vrstva vápenca sa zrútila, a tak vznikol otvor do úplne odlišného sveta bez prístupu slnečných lúčov alebo vzduchu, ktorý dýchame na povrchu.

Jaskyňa je však ťažko prístupná. Úplne izolovaná bola 5,5 milióna rokov, teda od doby, keď ľudskí predkovia v Afrike zliezali zo stromov.

Pre problematický vstup do jaskyne zatiaľ vkročila iba hŕstka ľudí. Najprv treba zlaniť 20 metrovú tmavú jamu, potom nasleduje úzka chodba pokrytá hlinou. Po zdolaní tejto cesty sa otvorí priestor centrálnej jaskyne s jazierkom.

Jazierko je veľmi cítiť po sírovodíku. Vzduch obsahuje len 10 percent kyslíka, kým na povrchu je bežných 20 percent. Atmosféra ako z inej planéty je aj dôvodom, prečo tam výskumníci môžu zostať len krátku dobu.

Depigmented, blind cavernicole Woodlouse, part of the 5mil yr isolated #hypogean #troglofauna of the Movile cave. pic.twitter.com/7M3R1RSLp9

— MATERIE VIE (@TironStefan) September 17, 2015

Výživa z toaletného papiera

Živočíchy sa tu vyvíjali inak ako na povrchu. V tomto prostredí si museli vytvoriť špeciálne spôsoby prežitia. Niektoré druhy nemajú žiadne oči, pretože v tomto prostredí ich jednoducho nepotrebujú. Väčšinou sú priesvitné a orientujú sa vďaka extrémne dlhým tykadlám a nohám. Bez nich by nenašli cestu. Svojim zjavom pripomínajú jednoduché organizmy, ktoré mohli žiť v extrémnych podmienkach na našej planéte v dávnej minulosti.

Nezvyčajné pavúky, škorpióny, stonožky a iný hmyz žijú úplne zvláštnym systémom. Zo 48 druhov, ktoré sa zatiaľ našli, je 33 úplne unikátnych.

Testovanie ukázalo, že v jazere sa nenachádzala žiadna potrava. Odkiaľ teda tvory získavajú živiny?

Ich zdrojom je jemná vrstva na povrchu jazera a na stenách jaskyne. BBC ju textúrou prirovnáva k toaletnému papieru, ktorý je naplnený miliardami baktérií. Ekosystém jaskyne, v ktorom je bakteriálny film jediným zdrojom živín, je na planéte zrejme úplne jedinečný.

Malé zvieratká požierajú bakteriálny film a väčšie tvory si zase pochutnávajú na menších. Princíp vysvetľuje mikrobiológ Rich Boden, ktorý bol 29. osobou, ktorá sa dostala do zvláštnej jaskyne. "Tieto baktérie vyrábajú uhlík z oxidu uhličitého práve tak ako rastliny. Úroveň oxidu uhličitého je však v jaskyni asi 100-násobne vyššia ako v našom normálnom vzduchu. Samozrejme, na rozdiel od rastlín nemôžu používať fotosyntézu, pretože tam nie je svetlo," vysvetlil bádateľ.

The Dark Eden of Movile cave is teeming with isolated livid #leeches blind spiders, scorpions, centipedes. pic.twitter.com/bQtz1beb9M

— MATERIE VIE (@TironStefan) September 15, 2015

Marťanské nádeje

Veci od výskumu jaskynných baktérií veľa očakávajú. Spôsob ako spracovávajú metán a oxid uhličitý, ktoré považujeme za skleníkové plyny, nám môže pomôcť v pochopení globálneho otepľovania. Výskumníci dúfajú, že prídu na to ako by sa dali odstrániť z atmosféry.

O jaskyňu sa zaujímala aj NASA, pretože v marťanskej vode by mohol život fungovať podobným spôsobom, ako v rumunskom podzemí. Výskumník Larry Lemke z NASA prirovnal podmienky v jaskyni k podmienkam na Červenej planéte. Sformuloval domnienku, že pred 3,5 miliardami rokmi, keď bol Mars teplejší, to tam mohlo vyzerať práve tak ako v unikátnej jaskyni.

Poznatky z jaskyne Movile živia nádej, že na Marse môže v podzemí existovať nejaká forma života. Marťanské tvory však podľa tejto teórie potrebujú zdroj kvapalnej horúcej vody.