Príbeh, z ktorého mrazí. Ahmad opísal, ako prišiel vo vojne o manželku, deti a stovku príbuzných
Vojna so sebou okrem materiálnych strát prináša aj tie ľudské. Najkrutejšie následky krvavých konfliktov zažil na vlastnej koži aj Ahmad, ktorý prišiel o manželku, deti a ďalších príbuzných.
O svoj príbeh sa Ahmad podelil s redakciou BBC.
Keď Hamas 7. októbra zaútočil na Izrael, Ahmad pracoval na stavenisku v Tel Avive. Kvôli vojne, ktorá nasledovala, sa nemohol vrátiť k svojej manželke a trom malým dcéram.
Posledný telefonát
Keď to umožňovalo telefónne spojenie, hovoril s nimi každý deň. Avšak, večer 8. decembra došlo k útoku v meste, kde žila jeho rodina vrátane manželky Shireen.
"Vedela, že zomrie," hovorí Ahmad. "Povedala mi, aby som jej odpustil všetko zlé, čo mi kedy urobila. Povedal som jej, že to netreba hovoriť. A to bol náš posledný telefonát."
Pri veľkom bombovom útoku na dom jeho strýka v ten večer zahynula jeho manželka a tri malé dcéry - Tala, Lana a Najla.
Zahynula aj Ahmadova matka, štyria jeho bratia a ich rodiny, ako aj desiatky jeho tiet, strýkov a bratrancov. Celkovo mu zomrelo viac ako 100 príbuzných. Aj po viac ako dvoch mesiacoch sú niektoré z ich tiel stále uväznené pod troskami.
Ako v nočnej more
Minulý týždeň by oslávil narodeniny svojej najmladšej dcéry. Najla by mala dva roky. Ahmad sa stále snaží túto stratu pochopiť. Stále o nich hovorí v prítomnom čase, jeho tvár je nehybná pod valiacimi sa slzami.
"Moje dcéry sú pre mňa malé vtáčiky," povedal. "Cítim sa ako v nočnej more. Stále nemôžem uveriť tomu, čo sa nám stalo."
Nakoľko bol Ahmed ďaleko od rodiny, nevie, čo presne sa v osudný večer stalo. Príbeh si dokáže vyskladať len z výpovedí niekoľkých preživších príbuzných a susedov. Tí mu povedali, že raketa najprv zasiahla vchod do domu jeho najbližšej rodiny.
"Ponáhľali sa von a išli do neďalekého domu môjho strýka," povedal. "O pätnásť minút neskôr zasiahla tento dom stíhačka." Štvorposchodová budova, v ktorej rodina zahynula, sa nachádzala za rohom zdravotníckeho centra Sahaba v meste Gaza. Z budovy ostala iba kopa trosiek.
Prežili tí, ktorí utiekli
Hamid, jeden z preživších Ahmadových príbuzných, povedal BBC, že keď sa začali údery, tí, ktorí utiekli na kopec, prežili, a tí, ktorí sa ukryli v dome, zahynuli.
"Bol to ohnivý pás," povedal. "Boli to údery na štyri domy vedľa nášho. Každých 10 minút zasiahli jeden dom."
"Bolo tam 110 ľudí z rodiny Ghuferi - naše deti a príbuzní," priblížil príbuzný. "Všetci okrem hŕstky z nich boli zabití." Pozostalí dodali, že najstaršou obeťou bola 98-ročná babička, najmladšou chlapček, ktorý sa narodil mal len deväť dní.
Bez varovania
Bratranec, ktorý sa taktiež volá Ahmad, opísal dve veľké explózie spôsobené leteckým útokom.
"Nebolo žiadne varovanie," povedal. "Ak by niektorí ľudia už predtým neopustili túto oblasť, myslím, že by zahynuli stovky ľudí. Táto oblasť teraz vyzerá úplne inak. Bolo tu parkovisko, miesto na uskladnenie vody a tri domy plus jeden veľký dom. Výbuch zničil celú obytnú zónu."
Hamid priblížil, že sa preživší až do skorých ranných hodín snažili dostať k telám pod troskami.
"Na oblohe sa vznášali lietadlá a strieľali na nás kvadrokoptéry, keď sme sa ich snažili vytiahnuť," povedal bratranec Ahmad.
"Sedeli sme v dome a ocitli sme sa pod troskami," povedal Umm Ahmad al-Ghuferi pre BBC. "Hádzalo ma z jednej strany na druhú. Neviem, ako ma dostali von. Videli sme smrť pred očami."
Pod troskami boli 75 dní
Aj po viac ako dvoch mesiacoch sa stále snažia dostať k niektorým telám, ktoré uviazli pod troskami. Rodina vyzbierala peniaze na prenájom malého bagra, ktorý má pomôcť s odpratávaním trosiek.
"Vytiahli sme štyri telá," povedal Ahmad. Medzi telami bola aj manželka jeho brata a synovec Mohamed, ktorého vytiahli po častiach. „Pod troskami boli 75 dní."
Ich dočasné hroby ležia na neďalekom prázdnom pozemku, označené sú iba tyčami a plastovou fóliou. Ahmad, ktorý uviazol v Jerichu, ich ešte nenavštívil.
Boli to civilisti
"Čo som urobil, že ma pripravili o mamu, manželku, deti a bratov?" pýtal sa. "Boli to všetko civilisti."
Redakcia BBC sa izraelskej armády opýtala na tvrdenia rodiny, že sa stala terčom náletov. V odpovedi armáda uviedla, že o predmetnom zásahu nevie a že Izraelské obranné sily (IDF) vo vojne s Hamasom prijali "uskutočniteľné opatrenia na zmiernenie škôd spôsobených civilistom".
Sen sa rozplynul
Ahmad uviazol v Jerichu so svojím otcom, ktorý je tiež stavebným robotníkom. Po mesiacoch mimo domova však nevie, či sa vôbec niekedy vráti.
"Môj sen sa v Gaze rozplynul," povedal. "Kvôli komu by som sa mal vrátiť? Kto mi bude hovoriť otec? Kto mi bude hovoriť miláčik? Moja žena mi celý život hovorila, že som. Kto mi to teraz povie?"
Pozrite si reportáž o tom, ako Pásmo Gazy dostalo humanitárnu pomoc.