Ústavný súd pribrzdil trestnú novelu, sudcovia napadli časti o premlčacích lehotách aj kajúcnikoch. Čo vyčítajú vládnemu návrhu?
S novelou Trestného zákona sú nespokojní nielen občania na námestiach či opoziční politici, ale aj ústavní sudcovia. Tí zabrzdili viaceré paragrafy kontroverznej úpravy zákona. Redakcia ta3 vám prináša prehľad kľúčových bodov novely, ktorej ústavní sudcovia pozastavili účinnosť.
Prioritou vlády Roberta Fica sa stala novela Trestného zákona, ktorú poslanci parlamentu schválili 8. februára. Jej schváleniu však predchádzali obštrukcie opozície aj protesty, na ktorých sa pravidelne zúčastňovali desaťtisíce nespokojných občanov, doma i v zahraničí.
V stredu 28. februára sa k nim pridal aj Ústavný súd, ktorý účinnosť zmien v Trestnom zákone pozastavil. Podľa vlastných slov tak súd konal pre možné ohrozenie základných práv a slobôd poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb. Ústavní sudcovia tiež poukázali na to, že pri posudzovaní dôvodov na pozastavenie účinnosti je dôležitým kritériom (ne)napraviteľnosť následkov.
Pozrite si prehľad najzásadnejších bodov, ktorým Ústavný súd vystavil stopku.
Náhrada škody
Ústavní sudcovia pozastavujú okrem iného aj napríklad to, že podľa novely sa do úvahy má brať "najmä" snaha o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku. Vládny návrh počítal s možnosťou, že ak si trestným činom páchateľ zaistil majetkový prospech, súd by sa mal prikloniť "najmä" k peňažnému trestu, ako k alternatíve iného trestu.
V infografike nižšie si môžete pozrieť porovnanie výšky škôd v novele Trestného zákona oproti Česku.
Spätné otváranie dohôd o vine a treste
Ústavný súd stopol aj plány ministra spravodlivosti, ktorý by mohol cez dovolanie otvárať dohody o vine a treste až tri roky spätne. Dohody, ktorých podmienkou je priznanie a spolupráca s políciou, uzatvárajú obvinení s prokurátormi a potvrdzuje ich súd. S nižším trestom vďaka nim vyviazli kajúcnici (pozn. red. spolupracujúci obvinení) ako Bernard Slobodník, František Imrecze, Zoltán Andruskó, ale aj Zoroslav Kollár. V súčasnosti môže minister podať dovolanie len v prípade dohôd, ktoré nie sú staršie ako pol roka.
Novela Trestného zákona by tak dovoľovala preskúmať napríklad dohodu medzi kajúcnikom a dozorujúcim prokurátorom, ktorú uzavreli pred tromi rokmi. V súčasnosti sa obdobné dovolanie môže podať len v prípade dohôd uzavretých spätne do šiestich mesiacov.
Podmienečný trest
V súčasnosti môže súd páchateľovi udeliť "podmienku", v prípade, ak mu za trestný čin, ktorého sa dopustil, nehrozí viac ako dva roky väzenia. Novela by túto hranicu zdvihla na tri roky. V praxi by to znamenalo, že páchatelia by mohli častejšie dostať podmienečný trest.
Premlčacie lehoty
Ústavným súdom neprešlo ani premlčanie trestného stíhania, ktorým by sa viaceré trestné činy znižovali — napríklad pri niektorých trestných činoch z pôvodných 20 na navrhovaných 10 rokov (pozn. red. parlament po kritike vrátil premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch na pôvodnú výšku).
Za základnú skutkovú podstatu znásilnenia, ktorú definuje zákon, by páchateľovi trestný čin po pôvodne predloženej novele "prešiel" po desiatich rokoch namiesto súčasne platných 20 rokov.
Viac o porovnávaní vládnej novely s trestnými zákonmi zo zahraničia si môžete prečítať v článku priloženom nižšie.
Premlčacie lehoty by sa dotkli napríklad aj vrážd. Na Slovensku je trestná sadzba za vraždu 15 až 20 rokov. Premlčacia lehota v súčasnosti predstavuje 20 rokov, po uplatnení novely by sa vražda premlčala po 15 rokoch.
Príkladom je vražda študenta Daniela Tupého z roku 2005, ktorá by mohla byť po vstúpení novely Trestného zákona do platnosti premlčaná (pozn. red. obžalovaný Adam Puškár vyhlásil, že by premlčanie nevyužil).
Čo predchádzalo rozhodnutiu ústavných sudcov? Kedy sa novela Trestného zákona publikuje v zbierke zákonov? Odpovede nájdete na druhej strane článku.