Bieloruské voľby sa podobajú príprave vojny. Po uliciach chodia hliadky s pištoľami, zúčastniť sa môžu len stúpenci Lukašenka
Dobre naplánovanú vojenskú operáciu pripomínajú analytikom nadchádzajúce parlamentné a miestne voľby v Bielorusku. Alexander Lukašenko, ktorý bývalej sovietskej republike vládne tvrdou rukou už bezmála tri desaťročia, chce vylúčiť, aby z nedeľňajšieho hlasovania vzišlo akékoľvek nepríjemné prekvapenie, ktoré by sa napríklad len vzdialene podobalo mohutným protestom proti jeho režimu z leta a jesene 2020.
Západ ich chce destabilizovať
Voľby, ku ktorým sú pripustené len strany podporujúce Lukašenkov režim, označuje opozícia za frašku a vyzýva na ich bojkot. Samotní opoziční lídri sú buď uväznení, alebo boli donútení k emigrácii po potlačení protestov z roku 2020.
„Vojnu nepotrebujeme, ale musíme byť na ňu pripravení mentálne aj strategicky,“ vyhlásil Lukašenko počas porady s náčelníkmi bezpečnostných zložiek. „Predovšetkým ľudia v uniformách sú jednoducho povinní byť pripravení odraziť akékoľvek ohrozenie. Chyby sa nepripúšťajú,“ dodal bieloruský vodca podľa štátnych médií.
Obvinil Západ, že sa snaží využiť „nových spúšťačov na destabilizáciu spoločnosti“ a podnietiť protesty počas volieb. Existujú vraj aj západné plány prevratu, ktorý by zvrhli jeho vládu násilím.
Dôkazy pre tieto tvrdenia nepredložil, avšak bieloruská polícia ohlásila posilnenie hliadok po celej krajine. Lukašenko na porade naliehal, aby tieto hliadky boli vyzbrojené aspoň pištoľami.
Cynická fraška
Predtermínové hlasovanie sa začalo už v utorok 20. februára, podľa agentúry AP pod prísnou kontrolou. O mandáty sa môžu uchádzať len tí, ktorí podporujú Lukašenkovu politiku. Väčšina kandidátov patrí k štyrom oficiálne povoleným stranám, ktoré všetky Lukašenka podporujú.
„Vyzývame na bojkot tejto cynickej frašky, pretože táto imitácia volieb nemá nič spoločné s demokraciou,“ povedala AP opozičná líderka Svjatlana Cichanouská v litovskom exile. Bielorusi podľa nej Lukašenkov režim nenávidia, ale pre represie nemôžu svoj odpor otvorene prejaviť.
Nedeľňajšie voľby v Bielorusku sú prvé od sporných prezidentských volieb v auguste 2020, ktoré Lukašenkovi zabezpečili jeho šieste funkčné obdobie a vyvolali bezprecedentnú vlnu masových demonštrácií.
Protesty proti sfalšovaniu volieb - podľa opozície vyhrala Cichanouská - trvali mesiace a do ulíc priviedli státisíce demonštrantov. Poriadkové sily zadržali viac ako 35-tisíc ľudí, tisíce z nich boli zbité v policajných celách. Stovky nezávislých médií a mimovládnych organizácií boli uzavreté a postavené mimo zákon.
Lukašenkovi k udržaniu sa pri moci pomohla podpora Moskvy a ruskej dotácie. Na oplátku Lukašenko umožnil Kremľu využiť bieloruské územie na inváziu na Ukrajinu vo februári 2022.
Test pred prezidentskými voľbami
Voľby sa konajú uprostred neľútostného potláčania akéhokoľvek odporu proti režimu. Za mrežami sa ocitlo 1 421 politických väzňov, vrátane lídrov opozičných strán a známeho obhajcu ľudských práv a nositeľa Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Bjaljackého, uvádza mimovládna organizácia na ochranu ľudských práv Vjasna.
Tá tento týždeň ohlásila, že po operácii vo väzení zomrel štyridsaťšesťročný Ihar Lednik. Išlo o piate úmrtie politického väzňa za mrežami počas posledných troch rokov.
Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell v mene dvadsaťsedmičky odsúdil „pokračujúce nezmyselné porušovanie ľudských práv a bezprecedentnú úroveň represií“ pred voľbami v Bielorusku.
Bielorusko na rozdiel od predchádzajúcich rokov odmietlo na voľby pozvať pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, hoci je členom organizácie.
„Ide o pokračovanie konceptu volieb ako vojny, vojenskej operácie, v ktorej bieloruský vodca bojuje proti domácim a zahraničným nepriateľom. Bieloruský režim považuje akékoľvek voľby za hrozbu a zámienku na utiahnutie skrutiek,“ usúdil nezávislý bieloruský analytik Valer Karbalevič.
Súčasné voľby možno pokladať aj za test pred prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2025.
Pozrite si archívnu reportáž zo 4. januára, ako si Lukašenko schválil doživotnú imunitu: