Lukašenko si schválil doživotnú imunitu. On i jeho rodina majú ochranu a právo používať štátny majetok do konca života
Bieloruský vodca Alexander Lukašenko podpísal novelu zákona o prezidentovi, ktorá upravuje práva bývalej hlavy štátu a jej rodiny, oznámili vo štvrtok médiá s odvolaním sa na komuniké prezidentskej kancelárie.
Podľa novely, ktorú parlament prijal minulý mesiac a ktorá reaguje na skôr schválené zmeny v ústave, sa bývalý prezident a jeho rodina teší doživotnej imunite a ochrane a právu používať štátne nehnuteľnosti.
Imunita a štátne majetky
Bývalý prezident a členovia jeho rodiny neponesú zodpovednosť za žiadne zločiny spáchané v čase, keď bol prezident pri moci. Ich majetok je nedotknuteľný, rovnako korešpondencia a právo na doživotnú ochranu. Okrem toho sa v prípade úmrtia pohreb uhradí zo štátneho rozpočtu, napísal list The Moscow Times na svojom ruskojazyčnom webe.
O nedotknuteľnosti bývalej hlavy štátu a jeho rodiny píše tiež server RBK. Upozornil, že novelizovaný zákon nebol zverejnený, možno ho však dohľadať v internetovom archíve.
Novelizovaný zákon podľa komuniké prezidentskej kancelárie tiež stanovuje, že bieloruským prezidentom sa môže stať občan, ktorý nie je mladší ako 40 rokov, najmenej 20 rokov žil v Bielorusku a v zahraničí nezískal povolenie na pobyt.
Sám Lukašenko v roku 2021 tvrdil, že nechce stáť na čele štátu až do smrti, ale “chce si aspoň niekoľko rokov užívať normálneho života", ktorý ešte ani neokúsil, pretože od rána do večera sa potýka s bremenom vládnutia, pripomenul The Moscow Times a dodal, že momentálny Lukašenkov mandát skončí v roku 2025. V Bielorusku sa ale môže uchádzať o znovuzvolenie donekonečna.
Pozrite si archívnu reportáž o bieloruskej opozícii:
Komunistický skanzen
Lukašenko sa prezidentského úradu prvýkrát ujal v júli 1994 a čoskoro sústredil vo svojich rukách všetku moc a z Bieloruska vytvoril podľa komentátorov komunistický skanzen so všetkými jeho atribútmi, ako je prenasledovanie opozície a nezávislých médií a medzinárodná izolácia. Lukašenko je na Západe označovaný za posledného európskeho diktátora a dĺžka jeho vládnutia nemá v Európe okrem monarchií konkurenciu.
Autoritársky režim v Minsku čelil v roku 2020 nebývalej vlne protestov. Stalo sa tak po tom, čo úrady opäť vyhlásili Lukašenka víťazom prezidentských volieb, ktoré opozícia označila za sfalšované. Legitimitu volieb odmietla uznať aj Európska únia, ktorá na režim v Minsku uvalila sankcie. Tisíce ľudí vtedy vyšli do ulíc protestovať. Lukašenko za podpory Moskvy protesty brutálne potlačil. Poriadkové sily vtedy zadržali vyše 35-tisíc ľudí, pričom mnohí z nich tvrdia, že boli mučení. Mimovládna organizácia na ochranu ľudských práv Vjasna uvádza, že v krajine je takmer 1500 politických väzňov. Za mrežami skončil aj nositeľ Nobelovej ceny za mier Ales Bjaljacki, zakladateľ Vjasny.
