Vláda ustúpila. Rozhodla, že pri znásilnení budú platiť doterajšie premlčacie doby. Náš tlak funguje, reaguje opozícia
Pri trestných činoch, ako je znásilnenie či sexuálne zneužívanie, by sa mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú vo štvrtok odsúhlasila vláda. Zároveň navrhuje parlamentu schváliť úpravu v skrátenom legislatívnom konaní.
Ministerstvo vysvetľuje
"Uvedomujúc si spoločenskú objednávku, cieľom predkladaného návrhu zákona je, aby pri trestných činoch proti životu a zdraviu, trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činoch proti rodine a mládeži a trestných činoch proti iným právam a slobodám zostala zachovaná doterajšia právna úprava zániku trestnosti v dôsledku premlčania," ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti.
Pri týchto trestných činoch by sa tak mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to najmä 20-ročná doba v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody najmenej desať rokov.
Medzi takéto zločiny patria najmä vražda, zabitie, ublíženie na zdraví, hrubý nátlak, zavlečenie do cudziny, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, týranie blízkej osoby a zverenej osoby, obchodovanie s ľuďmi, únos a výroba detskej pornografie.
Vláda navrhuje účinnosť úpravy od 15. marca, čiže k rovnakému dátumu, ku ktorému má nadobudnúť účinnosť "veľká novela" Trestného zákona schválená 8. februára.
"Formálno-právne sa tak zamedzí tomu, aby nastalo premlčanie trestného stíhania v prípade plynúcich premlčacích dôb vymedzených trestných činov, respektíve zamedzí sa tak skráteniu premlčacej doby v prípade týchto trestných činov do budúcna," vysvetlil vládny kabinet.
Pozrite si archívnu reportáž z 13. februára 2024 o taktike vlády a parlamentu.
Reakcia KDH
Opozičné KDH sa v súvislosti s účinnosťou novely Trestného zákona obáva ústavnej krízy. Navrhuje preto posunutie účinnosti a opravu legislatívy. Vyplýva to z vyjadrenia poslanca parlamentu a lídra kresťanských demokratov Milana Majerského.
„Obávame sa, že tu je nastupujúca a hroziaca ústavná kríza, čo by bolo najhoršie, čo sa môže stať pre túto krajinu, že jedna skupina bude uznávať to, čo sa schválilo, druhá to bude spochybňovať,“ poznamenal.
Apeloval preto na posunutie účinnosti novely na 1. januára 2025. „Ešte ideálnejšie by možno bolo, aby si vláda uvedomila, že šliapla vedľa a išli zlou cestou a vytvorilo sa nové medzirezortné pripomienkové konanie, kde by to prešlo naozaj dôkladnou kontrolou,“ dodal Majerský. V danej veci treba podľa neho zvolať okrúhly stôl a pozvať zaň sudcov, ústavných právnikov či advokátov.
Reakcia PS
„Ficova vláda uznala svoju hlúpu chybu pri zmene premlčacích dôb pri znásilneniach. Tento krutý návrh a jeho arogantná obhajoba vzbudili obrovský odpor v parlamente aj vo verejnosti. Narazili, a preto teraz ustupujú. Zďaleka sme však nevyhrali, pretože celá promafiánska novela Trestného zákona je nebezpečná. Preto musíme bojovať ďalej,” zdôraznil predseda PS Michal Šimečka a dodal, že sa ukazuje, že v tomto zápase Slovensko má nádej.
Poslankyňa NR SR Zuzana Števulová na zmenu premlčacích dôb upozornila ako prvá; hoci najprv oslovila priamo ministra Suska, nekonal.
Reakcia SaS
Opozičná SaS považuje novelu Trestného zákona k premlčacím lehotám za zastierací manéver.
"Jednoznačne sme proti tomu, aby teraz v takomto chvate bola takáto rýchla zmena. Chceme, samozrejme, aby sa premlčacie doby pre všetky trestné činy zachovali tak, ako dnes sú. Nie je žiadny dôvod ich skracovať, skôr môžeme uvažovať o predĺžení. Takže odsudzujeme tento krok vlády, nijak sa s ním nestotožňujeme," poznamenala poslankyňa Mária Kolíková (SaS).
So skracovaním premlčacích lehôt strana nesúhlasí ani pri ďalších trestných činoch. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) poukázal na to, že vo štvrtok schválená novela upravuje lehoty len pri niektorých z nich. "Podľa nášho názoru by sa vôbec žiadne premlčacie lehoty nemali skracovať," dodal. Poslanci zároveň opätovne vyzvali predsedu parlamentu a lídra Hlasu-SD Petra Pellegriniho, aby pri "veľkej novele" Trestného zákona prestal obštruovať.
Rokovanie v NR SR
Poslanci Národnej rady (NR) SR sa v závere 14. rokovacieho dňa 9. schôdze venovali návrhom viacerých uznesení. Týkali sa napríklad ruských útokov severokórejskými balistickými strelami na Ukrajine či uznesenia europarlamentu kritického voči novele Trestného zákona.