Trump počas predvolebnej kampane perlil. Ak nebudú členské krajiny NATO dávať dosť na obranu a napadne ich Rusko, USA ich nezachránia
Ak krajiny NATO nebudú dávať dosť na obranu a napadne ich Rusko, Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa im neprídu na pomoc. Trump, ktorý sa uchádza o republikánsku nomináciu na prezidenta, sa tak vyjadril počas predvolebnej kampane v meste Conway v Južnej Karolíne.
O akú veľkú krajinu ide?
Povedal dokonca, že by v takom prípade Rusko povzbudil, nech si robí, čo chce.
Informuje o tom server televízie CNN, ktorý to označuje za „ohromujúce“ priznanie, že by Trump v prípade svojho zvolenia nedodržal základné ustanovenia Severoatlantickej aliancie o kolektívnej obrane. Biely dom v reakcii slová Trumpa označil za „odporné a šialené“.
Sedemdesiatsedemročný exprezident pred svojimi priaznivcami spomínal na stretnutie s prezidentom istej „veľkej krajiny“, ktorý sa ho vraj opýtal: „Keď nebudeme platiť a napadne nás Rusko, budete nás chrániť?“ Na to podľa svojich slov Trump odvetil: „Nie, neochránil by som vás. V skutočnosti by som ich povzbudzoval, nech si robia, čo do čerta chcú,“ povedal za potlesku svojich prívržencov s tým, že štáty musia platiť svoje účty za obranu.
Kedy sa udalosť, na ktorú Trump spomínal, stala, ani o akú krajinu išlo, nespresnil. Eurokomisár Thierry Breton však v januári spomínal na to, že v roku 2020 Trump na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej povedal, že Európa v prípade vonkajšieho napadnutia nemôže počítať s pomocou Spojených štátov. „Musíte pochopiť, že keby bola Európa napadnutá, nikdy vám neprídeme na pomoc,“ citoval ho Breton.
Pomätený chaos
Biely dom aktuálne slová Trumpa tvrdo odsúdil. „Povzbudzovať vražedné režimy k invázii do krajín našich najbližších spojencov je odporné a šialené - a ohrozuje to americkú národnú bezpečnosť, globálnu stabilitu i našu ekonomiku.“
Zdôraznil tiež, že prezident Joe Biden, ktorý sa pravdepodobne s Trumpom v novembri znovu stretne vo voľbách hlavy štátu, bude naďalej obhajovať americké bezpečnostné záujmy, namiesto toho, aby „vyzýval na vojny a podporoval pomätený chaos“.
Čo sa zmení, ak by vyhral voľby?
Trump už v rokoch 2017 až 2021, keď bol prezidentom, fungovanie NATO kritizoval a hrozil, že USA alianciu opustí. Tvrdo tiež tlačil na to, aby členské krajiny splnili svoj záväzok, že na obranu budú dávať najmenej dve percentá svojho hrubého domáceho produktu.
Pre reálnu možnosť, že sa Trump znovu stane prezidentom, panujú podľa agentúry Reuters v Európe obavy, že by tento miliardár a politik mohol ohroziť záväzky Spojených štátov voči aliancii. Značne odlišný postoj ako Biden dáva Trump tiež najavo, pokiaľ ide o vojnu Ruska proti Ukrajine, kde vyzýva na deeskaláciu a opakovane sa sťažuje na to, koľko peňazí už USA dali na podporu napadnutej východoeurópskej krajiny.
Odvtedy, čo Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu, dosiahla americká pomoc Kyjevu zhruba 75 miliárd dolárov, ostatné krajiny NATO a ďalšie partnerské štáty dali dokopy vyše 100 miliárd dolárov.
Medzi členskými štátmi NATO dávajú USA na obranu v absolútnych číslach zďaleka najviac a aj v pomere k HDP patria k premiantom. Za rok 2022 ich výdavky podľa Svetovej banky predstavovali 3,5 % HDP.
