Viac otázok ako odpovedí. Pád lietadla nad Ruskom sprevádza informačný chaos, čo doteraz vieme?
Rusko má za sebou dlhú históriu lží a dezinformácií. To však neznamená, že každé slovo z ruského ministerstva obrany a Kremľa je nepravdivé. Tentoraz sa správy o havárii dopravného lietadla Il-76 objavili najprv v ruských štátnych spravodajských agentúrach. Informoval o tom portál BBC.
Išlo o výmenu zajatcov?
Médiá citovali ministerstvo obrany v Moskve, ktoré tvrdilo, že na palube lietadla boli desiatky ukrajinských vojnových zajatcov, ktorí boli na ceste na výmenu zajatcov, píše britský portál. Kyjev to nepotvrdil a z Ruska neprišli žiadne dôkazy.
Ruský poslanec Andrej Kartapolov začal toto tvrdenie takmer okamžite rozširovať, dokonca naznačil, že Ukrajina mohla na zasiahnutie lietadla Iľjušin použiť raketu Patriot.
To by znamenalo zbraň dodanú Západom. Je to tvrdenie, ktoré zatiaľ nie je podložené žiadnymi dôkazmi.
V Kyjeve sa šírili fámy, že sa plánuje výmena väzňov - a potom to potvrdil jeden zdroj. Nikto to však nechcel povedať oficiálne. To nezastavilo špekulácie z Ruska, vrátane divokých tvrdení, že Ukrajina zabila vlastných vojakov zámerne.
Všetci vraj zahynuli
Podľa ruských úradov však zahynulo všetkých 74 ľudí na palube, píše CNN.
Prvé zábery trosiek na zemi sú nepresvedčivé - na jednom videozázname je vidieť posledné sekundy, keď sa lietadlo rúti k zemi, a potom nastane veľký ohnivý výbuch.
Ako hodnotíte transparentnosť informácií, ktoré sa objavujú po nehode?
Ruské úrady však tvrdia, že za to boli zodpovedné ukrajinské rakety - a že pri havárii zahynulo 65 ich vojnových zajatcov spolu so šiestimi členmi posádky a tromi ruskými zamestnancami, ktorí boli na palube lietadla Iľjušin Il-76.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že lietadlo bolo zničené protilietadlovým raketovým systémom rozmiestneným v oblasti Lipcov v ukrajinskej Charkovskej oblasti, približne 80 kilometrov od miesta pádu lietadla. Priblížilo, že radarové zariadenie zaznamenalo odpálenie rakety.
Čo na to Moskva?
Niektorí pozorovatelia tiež upozorňujú, že ruská protiraketová obrana v oblasti bola v stave vysokej pohotovosti a že krátko pred pádom lietadla bol zostrelený ukrajinský dron.
Gubernátor mesta Belgorod však uviedol, že sa tak stalo v lokalite západne od mesta, čo by znamenalo, že sa nachádzal najmenej 60 kilometrov od miesta, kde sa Iľjušin zrútil.
Ďalšou záhadou je, že podľa ruskej verzie udalostí ukrajinských vojenských zajatcov strážili na palube lietadla (okrem posádky) len traja ruskí zamestnanci.
Bývalý ukrajinský vojenský zajatec Maksym Kolesnikov uviedol, že keď ho lietadlom prevážali z Brjanska do Belgorodu, na 50 zajatcov malo pripadať asi 20 vojenských policajtov, vysvetlil pre BBC.
Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení totiž uviedlo, že „spáchaním tohto teroristického útoku ukrajinské vedenie ukázalo svoju pravú tvár - zanedbalo životy svojich občanov“.
Pozrite si archívnu reportáž o páde lietadla a začiatku vyšetrovania:
Čo na to Kyjev?
Spravodajský portál Ukrajinska Pravda hneď na začiatku citoval zdroj z ozbrojených síl, podľa ktorého to bola „ich práca“ a že lietadlo nieslo ruské rakety S-300. Neskôr to opravili, že zdroj nebol potvrdený.
Potom pribudli dve oficiálne vyhlásenia, ktoré pochádzali z generálneho štábu a z ukrajinskej vojenskej rozviedky. Spolu sa vyjadrili, že Ukrajina mohla lietadlo zostreliť - hoci ani v jednom z nich to nebolo priamo uvedené.
Ukrajina zdôrazňuje, že nemá žiadne spoľahlivé informácie o tom, kto bol na palube. Potvrdila však, že na stredu 24. januára bola plánovaná výmena zajatcov, ku ktorej nedošlo.
Uviedla tiež, že Rusko zvyčajne poskytuje informácie o trase a dopravnom prostriedku, ktorý sa má použiť na výmenu, aby sa uistilo, že to je bezpečné.
Jednou z otázok teda je, či Ukrajinci skutočne vedeli o čase a trase lietadla, ktoré podľa Rusov privážalo zajatcov na miesto výmeny. Navyše, či by tieto informácie boli odovzdané frontovým jednotkám za hranicou z Belgorodu.
Vzdialenosť od oblasti Lipcov k miestu havárie by bola mimo dosahu väčšiny ukrajinských raketových systémov zem-vzduch.
Lákavý cieľ
Veľké ruské vojenské lietadlo bez protiraketovej obrany blížiace sa k Belgorodu - ktorý je sám o sebe častým cieľom ukrajinských dronov - by však bolo pre Ukrajinu lákavým a cenným cieľom.
Bol by to teda let so značným rizikom - pokiaľ by Ukrajinci neboli informovaní o jeho účele, ako tvrdili Rusi. Ruské lietadlá Il-76 zostávajú celkovo mimo dosahu ukrajinských rakiet, toto by bol prvý prípad od úplnej ruskej invázie na Ukrajinu pred takmer dvoma rokmi, keď bolo jedno z nich zostrelené.
Ukrajinci však rozšírili rozsah a frekvenciu svojich útokov na Rusko, pričom používajú bezpilotné lietadlá, rakety a sabotáže.
Začiatkom tohto mesiaca ukrajinská armáda vyhlásila, že nad Azovským morom zostrelila jedno z najmodernejších ruských lietadiel včasnej detekcie A-50. Vizuálne dôkazy o vraku lietadla sa neobjavili a ruské ministerstvo obrany na toto tvrdenie nereagovalo.
Pre Ukrajinu sa v čase, keď je bojisko v patovej situácii a je len málo víťazstiev, ktoré by mohla oslavovať, útoky na ruské základne, lode, lietadlá a infraštruktúru ďaleko za hranicami sa stali iným spôsobom, ako narušiť vojenskú mašinériu nepriateľa.
Ak sa však objavia dôkazy, ktoré potvrdia verziu udalostí, ktorú ponúka ruské ministerstvo obrany, to, čo by bolo pre ukrajinskú protivzdušnú obranu prevratom, môže byť namiesto toho strašnou chybou, dodalo CNN.
Našli čierne skrinky
Odpovede by však mohli poskytnúť dva letové záznamníky lietadla, tzv. čierne skrinky. Zástupca záchranných služieb pre ruskú štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti uviedol, že „oba letové záznamníky sa našli v dobrom stave a boli odovzdané vyšetrovateľom“.
Ide o zariadenie na zaznamenávanie letových parametrov a hlasový záznamník, ktoré sa nachádzali v chvostovej časti lietadla.
Pozrite si rozhovor. O informačnom chaose po páde lietadla sme sa rozprávali s analytikom Pavlom Havlíčkom.