FOTO: Život v Grindavíku sa zastavil a karty rozdáva matka príroda. Obyvatelia oplakávajú svoje domovy, ktoré pohltila láva
Predminulý týždeň došlo na Islande k erupcii sopky, ktorá po prvý raz za posledných 51 rokov zapálila a pohltila niekoľko domov. Mimoriadna udalosť uvrhla do neistoty obyvateľov mesta Grindavík, ktorí teraz netušia, kedy a či vôbec sa budú môcť vrátiť do svojich domovov, informuje agentúra AFP.
"Sme unavení z neistoty," povedala skormútená 43-ročná Erla Ósk Pétursdóttir, jedna z obyvateliek mesta, ktoré leží len niekoľko kilometrov od relatívne novej sopečnej trhliny.
Hromadenie magmy pokračuje
Výbuch sopky na okraji prístavného mesta Grindavík prebudil Island predminulú nedeľu. Len niekoľko hodín predtým úrady mesto narýchlo evakuovali a do poludnia oranžovo žiariaca láva premenila na popol tri domy.
Islandskí meteorológovia odvtedy uviedli, že sopečná činnosť sa upokojila, ale "hromadenie magmy" v oblasti pokračuje. Grindavík preto nie je bezpečný a nebude ešte niekoľko rokov.
"Nevieme, ako dlho bude (sopečná činnosť) pokračovať, ale môže to trvať roky a je možné, že láva pohltí mesto," povedal islandský geofyzik Magnús Tumi Gudmundsson, ktorý tento týždeň na stretnutí v Reykjavíku odpovedal na otázky približne 500 obyvateľov Grindavíka. Na stretnutí sa zúčastnila aj islandská premiérka Katrín Jakobsdóttir.
"Treba ich podporiť," povedal Gudmundsson o obyvateľoch, ktorých vysídlila láva. "Sú vysídlení, nemôžu sa dostať domov a majú finančné problémy," poznamenal expert.
Príliš nebezpečná situácia
Mesto, ktoré má zvyčajne takmer 4 000 obyvateľov, za posledné dva mesiace zotmelo. Úrady nariadili prvú evakuáciu 11. novembra po stovkách otrasov, ktoré spôsobili praskanie budov a trhliny na cestách. Seizmickú aktivitu vyvolal pohyb magmy v zemskej kôre, ktorý je predstupňom sopečnej erupcie.
Obyvatelia Grindavíku sa mohli po prvej erupcii 18. decembra nakrátko vrátiť domov a 23. decembra natrvalo. Túto možnosť však využilo len niekoľko desiatok obyvateľov. Ostatní uviedli, že situácia je príliš nebezpečná. Posledných niekoľko ľudí museli islandské úrady urýchlene evakuovať predminulú nedeľu, keď sa naplnili ich najhoršie obavy.
Finančná tieseň obyvateľov
Mnohé rodiny, prekvapené rozsahom ničenia, sa ocitli vo finančnej tiesni, pretože musia naďalej splácať hypotéku, a ak si nemôžu nájsť bývanie u príbuzných, musia platiť aj nový nájom.
"Musíme sa pripraviť na to, že to bude dlhé," povedala Pétursdóttir. Väčšina obyvateľov jej rodného mesta sa podľa nej zmierila s tým, že Grindavík nadobro opustí. Ich hlavnou prioritou je žiť v bezpečí a vrátiť sa k stabilnej finančnej situácii.
Strata komunity
Zatiaľ sa však musia vyrovnávať s neistotou a smútkom. "Oplakávame stratu našej komunity, ktorá sa rozptýlila, a nechceme nič iné, len sa dať opäť dokopy," povedala Pétursdóttir.
Páll Thorbjörnsson však stále počíta s budúcnosťou v mestečku, ktoré je postavené na 800-ročnom lávovom zráze.
"Musíme tomu dať čas," povedal realitný maklér. "Nemôžem nič urobiť, posledné slovo bude mať vláda a matka príroda," dodal.
Erupcia v Grindavíku na polostrove Reykjanes na juhozápade Islandu je piatou za posledné tri roky. Táto ostrovná krajina v severnom Atlantiku je najväčšou a najaktívnejšou sopečnou oblasťou v Európe. Leží na stredoatlantickom hrebeni, ktorý tvorí rozhranie medzi litosférickými doskami, a má 33 aktívnych sopečných systémov.
Pozrite si reportáž o sopečnej aktivite v Grindavíku.