Fico volá po kratšom pracovnom čase, Tomáš má jednu podmienku. Firmy nadšené nie sú
O kratšom pracovnom týždni sa začalo hovoriť aj na tých najvyšších poschodiach našej politiky. Premiér Robert Fico (Smer) počas svojho nedávneho vystúpenia na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose načrtol, že Slovensko by už čoskoro mohlo patriť medzi krajiny, ktoré experimentálne zavedú štvordňový pracovný týždeň.
Pridáme sa k ďalším krajinám?
Testovanie rôznych variácií kratšieho pracovného týždňa už prebehlo napríklad v Belgicku, Portugalsku, vo Veľkej Británii či na Islande. Zaradíme sa k týmto krajinám aj my? Fico tvrdí, že áno. Diskusia o skracovaní pracovného času, ktorá bola na Slovensku dosiaľ najmä predmetom akademických debát či konferencií zaoberajúcich sa problematikou trhu práce, už totiž začína naberať reálne kontúry.
"Nie" znižovaniu platov
Na slová premiéra zareagoval šéf rezortu práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas), pod ktorého gesciu podobné zásahy do organizácie práce spadajú. Minister ale trvá na tom, že ak bude téma skracovania času stráveného v práci na stole, jeho podmienkou je, aby opatrenie zároveň neviedlo k znižovaniu platov. „Treba zvážiť dve možnosti, že či skrátiť pracovný týždeň na štyri dni, ale tak, aby pracovný deň alebo pracovný čas trval desať hodín, alebo ubrať jeden deň z pracovného týždňa aj za cenu skrátenia času," zdôraznil minister Tomáš.
Ministerstvo však hovorí, že zatiaľ je ešte predčasné hovoriť o plošnom zavádzaní štvordňového pracovného týždňa. Odvoláva sa pritom na to, že ide o celospoločenskú otázku, ktorá sa netýka len pôsobnosti rezortu práce, ale všetkých súčastí ekonomiky.
Firmy: Prinesie to problémy
Fico počas svojho vystúpenia v Davose v rámci panelu pod názvom „Čo očakávať od trhov práce?“ poukázal na zmenu v postoji podnikov, ktoré pred pandémiou koronavírusu o skracovaní času stráveného v práci odmietali viesť diskusiu. Povedal, že po zavedení práce z domu v každom segmente, ktorý to umožňoval, sa stali viacerí zamestnávatelia flexibilnejšími a o téme už začínajú hovoriť.
Firmy však napriek tomu aj naďalej vidia v podobných debatách problém. Upozorňujú totiž na to, že na Slovensku chýbajú desaťtisíce pracovníkov naprieč celým hospodárstvom a zavedenie podobného experimentu, o akom teraz hovorí premiér, by vytvorilo ešte väčší tlak na pracovné miesta. „Zákonník práce, respektíve pracovná legislatíva všeobecne, nemá byť nástrojom zvyšovania si popularity politikov. Jej hlavným účelom je vytvoriť základný rámec vzťahov zamestnanca a zamestnávateľa. Ostatné náležitosti majú byť predmetom individuálnej dohody, respektíve kolektívneho vyjednávania v podniku,“ povedal v tejto súvislosti generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
S tým, aby bol kratší pracovný čas určovaný zo strany štátu, nesúhlasia ani zamestnávatelia združení v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR. „Slovenský Zákonník práce stanovuje, že „Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne“ – stanovuje teda horné maximum, a je na dohode zamestnávateľa a odborov, aká bude pracovná doba, nesmie však prekročiť maximálnu,“ uviedla hovorkyňa asociácie Miriam Filová.
Aký model skracovania budeme mať?
Štvordňový pracovný čas by pritom mohol našich zamestnancov výrazne odbremeniť. Slovensko totiž patrí ku krajinám s najvyšším počtom odpracovaných hodín v rámci Európskej únie (EÚ). Zatiaľ, čo totiž priemerný počet odpracovaných hodín v rámci EÚ je na úrovni 37,5 hodiny za týždeň, Slováci strávia podľa dát z Eurostatu za rok 2022 v práci v priemere o 2,1 hodiny týždenne viac.
Vo všeobecnosti môže platiť jednoduchá rovnica – menej času stráveného v práci sa rovná väčšiemu počtu hodín strávených oddychom a zníženej miere stresu. Odborári okrem toho medzi benefity takéhoto kroku zaraďujú aj zvýšenie produktivity práce, ktorá dlhodobo brzdí našu ekonomiku, či zvýšenie spokojnosti a lojality zamestnancov. Skrátenie pracovného týždňa by podľa nich malo pozitívny vplyv aj na fyzické a duševné zdravie zamestnancov.