Ekonomická redaktorka Buchláková: Deň dovolenky je pre viac ako polovicu pracujúcich problém. Pomohol by kratší pracovný týždeň?
Z takmer 2,2 milióna pracujúcich v trvalom pracovnom pomere sa až 80 percent nemôže pri nástupe alebo počas pracovného pomeru rozhodovať o rozvrhnutí pracovného času.
Z takmer 400-tisíc podnikateľov-živnostníkov túto možnosť nemá niečo vyše 20 percenta z nich. Viac ako polovica zamestnancov označila ako zložité až veľmi zložité, teda takmer nemožné, si vziať deň či dva dni dovolenky. Podľa údajov Štatistického úradu SR za vlaňajšok dokonca takmer 35 percent Slovákov si ani nemohlo dovoliť finančne vykryť týždňovú dovolenku mimo domu.
Tretina slovenských zamestnancov pracuje pod časovým tlakom. Ide najmä o mužov, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch na vyšších pracovných pozíciách. Vlaňajší prieskum medzi slovenskými zamestnancami ukázal, že nie je veľký rozdiel v tom, či ste zamestnanec na trvalý pracovný pomer vo firme alebo samostatne zárobková osoba či podnikateľ, ak sa pozeráme na mieru stresu, ktorej v práci čelíte. Každá z foriem zamestnania má svoje výhody aj nevýhody.
Medzi tie najhlavnejšie v prípade trvalého pracovného pomeru uvádzajú zamestnanci nízku mieru slobody v rozhodovaní o pracovnom čase, čerpaní dovolenky alebo nemožnosti upraviť si pracovný čas kvôli neočakávaným udalostiam. Navyše, takmer 35 percent Slovákov si v roku 2020 nemohlo dovoliť zaplatiť raz ročne týždňovú dovolenku mimo domu. Tento nedostatok pociťovalo takmer 1,9 milióna ľudí. Zároveň 26 percent Slovákov nebolo schopných čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov. Išlo o 1,4 milióna ľudí.
Počas pandémie sme pracovali menej
V roku 2020 podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat odpracovali Slováci 40,9 hodín týždenne. Počet odpracovaných hodín ale u nás v štvrtom štvrťroku 2020 v rámci krajín 27 krajín únie medziročne klesol druhým najvýraznejším tempom po Taliansku.
Počet odpracovaných hodín v Taliansku sa znížil o 10,4 percenta a na Slovensku o 9,5 percenta. Súvisí to s pandémiou koronavírusu a obmedzením prevádzok, obchodov či reštaurácií. Na tretej najhoršej priečke bolo Rakúsko s 7,9-percentným znížením počtu odpracovaných hodín. Súvisí to s pandémiou koronavírusu a obmedzením prevádzok, obchodov, reštaurácií a pod.
Najmenej odpracovaných hodín bolo v Nórsku či Dánsku, a to na úrovni okolo 38 hodín týždenne. Priemer za 27 krajín EÚ bol za rok 2020 na úrovni 40,7 hodín týždenne. V susednej Českej republike odpracovali ľudia za vlaňajšok v priemer 41,3 hodín týždenne.
Čo sa týka sektorov, zamestnanci v poľnohospodárstve, ubytovacích a stravovacích službách trávia v práci oveľa viac času ako zamestnanci v iných odvetviach. Napríklad pracovníci na družstvách pracujú v priemere viac ako 46 hodín týždenne.
Nadpriemerne dlhý pracovný týždeň vykazujú aj stavebníctvo, ťažba, doprava a skladovanie či profesionálne a odborné činnosti, a to vyše 42 hodín týždenne. Počas pandémie koronavírusu vzrástol počet hodín strávených v práci v prípade zdravotníctva a sociálnych služieb, a to na viac ako 47 hodín týždenne.
Muži živitelia a ženy v domácnosti
Najmenej času v práci v priemere počas týždňa trávia zamestnanci v oblasti vzdelávania, verejnej správy, energetiky či v spracovateľskom priemysle, v priemere do 40 hodín týždenne. Dlhší pracovný čas však nemusí nevyhnutne znamenať aj vyšší pracovný výkon.
Menej odpracujú a majú zároveň viac dní voľna ženy. To je aj dôvod, prečo nežné pohlavie zarába v priemere o 20 percent menej.
Súvisí to aj s tým, že viac žien si nevie nájsť prácu na trvalý pracovný pomer a pracujú na skrátený úväzok. Situácia sa však od roku 2015 zlepšuje, vlani pracovalo na skrátený pracovný úväzok 7,3 percent zo zamestnaných žien.
Mužov bolo zhruba do štyroch percent. V spoločnosti stále prevláda stereotyp, že muži sú skôr v pozícii živiteľov a žena sa má postarať o domácnosť a rodinu.
Ženy musia viac zladiť prácu s rodinou, preto na Slovensku pracujú menej ako muži. U žien je to priemerne 39 hodín týždenne, muži pracujú o čosi viac, a to 41 hodín. Súvisí to aj s tým, že muži častejšie zastávajú vyššie funkcie, ktoré si vyžadujú väčšie pracovné nasadenie.
Minimálnu výmeru dovolenky môže zamestnávateľ zvýšiť
Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne, t. j. 20 pracovných dní.
Na dovolenku v trvaní najmenej päť týždňov má nárok:
- zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku;
zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa.
Na dovolenku v trvaní najmenej osem týždňov majú nárok napríklad pedagógovia, vysokoškolskí učitelia alebo rôzni výskumní pracovníci.
Je kratší pracovný čas riešením?
Jednou z možností redukcie pracovného stresu je aj skrátenie pracovného týždňa, ktoré si už vyskúšalo viacero firiem v Európe. Mnohé ohlasovali viac pozitív ako negatív. Niektorým sa ale zvyšovali náklady a produktivita nebola vyššia, ako sa očakávalo.
Ekonomicky je najrozumnejšou možnosťou pridať ďalšiu hodinu alebo dve do každého z ostatných pracovných dní na kompenzáciu straty času.
Je na kolektívnom vyjednávaní vo firmách, ako sa nastaví pracovný čas zamestnancov. Niektoré odvetvia priemyslu si ale kratší pracovný týždeň kvôli nemožnosti zastaviť výrobu jednoducho takýto model fungovania nemôžu dovoliť. Francúzi majú od roku 2002 zavedený 35-hodinový pracovný týždeň. Firmám vzrástli mzdové náklady, kvôli vyššej potrebe nadčasov pre zamestnancov. Produktivita sa výrazne nezvýšila.
Ak by sa zaviedol štvorhodinový pracovný čas, niektoré firmy by museli prijať viac zamestnancov, alebo by bolo potrebné nejakým spôsobom obmedziť výrobu. Len tak by pokryli prípadné ekonomické straty.
Očakávame, že najmä priemyselné odvetvie by nevedelo výpadok dostatočne nahradiť, lebo už teraz majú firmy problém so zháňaním kvalifikovanejšej pracovnej sily.
Firmy nechcú nižšie zisky
Ak by sa znížil počet odpracovaných hodín, určite by sa znížila aj produktivita práce, čo by vlastne znamenalo aj celkovú nižšiu cenu práce. Biznis je totiž postavený na tom, že firmy si vo väčšine nechcú ukrajovať zo svojich ziskov kvôli legislatívnym opatreniam vlády.
Diskusie o skrátení pracovného týždňa sa viedli najmä počas krízy v roku 2009, ale nešlo ani tak o to, aby zamestnanci mali menej stresu a viac času pre rodinu, alebo o zlepšenie produktivity. Mal to byť nástroj na znižovanie nezamestnanosti. Odbory dlhodobo tlačia na kratší pracovný týždeň.
Argumentom je, že štátne dotovanie miezd zamestnancov, ktorí o časť mzdy prídu pre kratší pracovný čas, je ekonomicky výhodnejšie a lacnejšie riešenie, ako týmto ľuďom vyplácať štátnu podporu, čiže rôzne dávky v nezamestnanosti a podobne. Ide však len o dočasné riešenie na prekonanie krízy.