Zabarikádovali sme sa nevediac, čo sa deje. Priama účastníčka streľby na pražskej univerzite pre ta3 detailne opísala hrôzostrašný zážitok
Docentka Ústavu českých dejín FF UK Daniela Tinková mala prednášku v budove fakulty v čase, keď začal útok.. Spolu s dvadsiatimi študentami sa o ňom dozvedela od jedného zo svojich študentov.
Neuveriteľná situácia
„Boli sme v učebni na druhom poschodí. Jeden zo študentov sa na mňa obrátil, že dostáva zúfalé správy od kamarátky, ktorá je zavretá na dámskej toalete na štvrtom poschodí. Písala mu, že sa tam strieľa. Prosila ho, aby jej šiel pomôcť, uviedla vedkyňa.
V prvom momente to všetkým v miestnosti pripadalo ako ťažko predstaviteľná situácia, nevedeli tomu uveriť. „Prišlo nám to celé veľmi nepravdepodobné. Spočiatku sme nevedeli či to nie je vtip. Následne som s dvoma študentami vyšla von na chodbu,“ spomína na tragický deň.
Nepredstaviteľné sa stalo realitou
Nepredstaviteľná situácia sa stala realitou, keď videli utekajúcich študentov. Tí bežali z vyšších poschodí. „Oznámili nám, že sa hore strieľa,“ rozpamätala sa Tinková.
V danej chvíli zvažovali, či z budovy utiecť alebo zostať v učebni. „Za vhodnejšie som považovala zavrieť sa v miestnosti, keďže sme boli až na druhom poschodí,“ zdôvodnila rozhodnutie ostať. Docentka nechcela riskovať zranenia študentov, keďže fakultné schodiská sú veľmi široké a boli by tam ľahkým terčom. „Zavreli sme sa spolu s niekoľkými ďalšími študentami, ktorí vbehli do miestnosti z chodby.“
Čakanie v neistote
Skúsená pedagogička zdôraznila, že panovala veľká nevedomosť o tom, aká je aktuálna situácia. „Nevedeli sme čo sa deje, nevedeli sme vyhodnotiť aké veľké je riziko. Nevedeli sme vôbec nič.“ Následne volali na políciu a tá im radila, aby sa zdržiavali ďalej od okien. „Informácie sme mali zo sociálnych sietí. Len sme počuli streľbu, ktorá ale mohla byť zameniteľná s iným hlukom.“ Pripomenula, že okolie budovy je v centre mesta, kde je bežne veľa hluku.
Rýchla evakuácia
"Polícia nás prišla evakuovať, to bolo veľmi rýchle." Najhoršia bola neistota počas čakania. Na dvere pravidelne niekto búchal. „Nevedeli sme, či je to polícia alebo niekto, kto hľadá pomoc. Preto sme ostali v tichu. Zdalo sa nám riskantné otvoriť.“ Samotná evakuácia prebehla vo veľkej rýchlosti. „Polícia nás odviedla v zástupe do vedľajšieho Rudolfína. Išla som posledná a všetko sme nechali tak,“ uviedla.
Zákernosť vraha
Zákernosť vraha spočívala vo výbere času útoku. V posledný deň vyučovania pred Vianocami malo množstvo študentov so sebou batožiny. Páchateľ, čo si doniesol zbrane, preto nebol podozrivý. „Najviac nás vydesilo, že sa na fakulte našiel celý arzenál zbraní,“ uviedla vyučujúca. „Našťastie na fakulte nebolo toľko žiakov ako v bežné týždne, keďže mnohí už odišli na sviatky domov,“ zdôraznila docentka.
Strach o študenta
„Najviac sme sa báli o jedného zo študentov, ktorý vybehol na začiatku pomôcť svojej kamarátke a viac sme o ňom nepočuli,“ uviedla pocit bezmocnosti. Našťastie sa mu nič nestalo a stretli sa s ním po evakuácií v Rudolfíne.
