Trauma izraelských detí. Po návrate zo zajatia dievčatko kričalo príkazy v arabčine, doktori nikdy nevideli toľko vší
Lekári v nemocnici v Tel Avive sledovali skupinu hrajúcich sa detí a hľadali stopy po tom, čo zažili počas siedmich týždňov, keď ich držali ako rukojemníkov palestínski ozbrojenci. Lekári uviedli, že deti prepustené z pásma Gazy hovorili šeptom, trpeli nespavosťou a v niektorých prípadoch boli oneskorené vo vývoji, uviedol denník The Wall Street Journal (WSJ).
Naučili sa príkazy v arabčine
Jedno dievča začalo napodobňovať mužov, ktorí ju držali v zajatí v pásme Gazy: "Buď ticho! Sadni si! Nerobte žiadny hluk!" prikázala podľa lekára inému dieťaťu v arabčine. Scéna naznačuje utrpenie, ktoré prežíva 39 detí zajatých Hamasom a inými palestínskymi ozbrojencami, z ktorých všetky okrem dvoch boli prepustené počas týždňového prímeria, ktoré vypršalo začiatkom decembra. Ich návrat do Izraela predstavuje výzvu pre tamojšie úrady, ktoré stále riešia, ako s nimi naložiť. Lekári tvrdia, že sú fyzicky relatívne nezranení. Psychologické jazvy však môžu byť oveľa hlbšie.
"Nikdy som nič podobné nevidela," povedala Renana Eitanová, vedúca psychiatrie v nemocnici Ichila, ktorá sa podieľa na starostlivosti o niektoré z detí.
Deti Hamas použil ako ľudské štíty
Únosy detí Hamasom, ktorý Spojené štáty považujú za teroristickú organizáciu a ktorý od roku 2007 ovláda Pásmo Gazy, sú súčasťou rastúceho trendu ozbrojených skupín v Európe, Ázii, na Blízkom východe, v Afrike a Latinskej Amerike v posledných rokoch, uviedla Virginia Gamba, osobitná vyslankyňa generálneho tajomníka OSN pre deti a ozbrojené konflikty.
Podľa Gamby však únosy detí zo strany Hamasu vyčnievajú. V iných konfliktoch sú deti často unášané kvôli výkupnému alebo verbovaniu. Hamas však berie detských rukojemníkov ako ľudské štíty a "zbrane teroru" proti civilistom v Izraeli.
Krátky únos - dlhodobé následky
Nigérijská psychologička Fatima Akilu uviedla, že bez ohľadu na motívy únosu by izraelské deti pravdepodobne vykazovali podobné príznaky ako tisíce detí v jej organizácii Neem, o ktoré sa starala, vrátane mnohých školáčok z Chiboku unesených islamskou militantnou skupinou Boko Haram v Nigérii v roku 2014.
"Zistili sme, že aj keď ide o veľmi krátky únos, majú dlhodobé psychické problémy, ktoré sa zvyčajne prejavujú vo forme traumy. Niekedy nevidíte následky hneď, ale môžu sa objaviť o 10 alebo 20 rokov neskôr," povedal Akilu.
Deti boli v hroznom stave
Izraelskí zdravotnícki pracovníci tvrdia, že nič ich nemohlo pripraviť na výzvu liečby detí, ktoré boli v zajatí vystavené fyzickému, psychickému a dokonca sexuálnemu zneužívaniu.
"Vyzerali ako tiene detí," povedala Efrat Bron-Harleva, výkonná riaditeľka Schneiderovho detského zdravotníckeho centra, kde sa liečili mnohí z navrátivších sa rukojemníkov. Lekári uviedli, že väčšina z nich stratila 10 až 15 percent telesnej hmotnosti. Mnohí mali kožné vyrážky z držania v nehygienických podmienkach a infikované rany. "Nikdy som nevidela toľko vší," povedala doktorka Jael Mozer-Glassbergová, ktorá v centre ošetrovala niektoré z detí.
Lekári očakávali, že deti sa po týždňoch hladovania budú prejedať, a obávali sa tzv. reanimačného syndrómu, potenciálne smrteľného stavu, ktorý nastáva, keď podvyživený človek začne opäť jesť. Namiesto toho museli zabezpečiť, aby deti jedli dostatočne. Keď sa ich pýtali, prečo si dávali také malé sústa, deti povedali, že si museli niečo nechať na neskôr, uviedla Bronová-Harleva.
Pozrite si archívnu reportáž o prepustených rukojemníkov:
Ticho
Čo však mnohých lekárov najviac zarazilo, bolo ticho. Mnohé deti si šepkali. Postupne zbierali odvahu a pýtali sa, či sa môžu pozrieť von oknom alebo otvoriť dvere, povedala Bronová-Harleva. Niektorým z nich trvalo viac ako deň, kým sa dokázali usmiať.
Lekári hneď nepochopili, prečo majú niektoré deti problémy so spánkom, povedal Eitan. Až keď im iní rukojemníci opísali, ako bojovníci dávali deťom benzodiazepíny a iné lieky na upokojenie a navodenie spánku, pochopili, že deti si na lieky na spanie zvykli.
Väčšina detí nehovorí o hrôzach, ktorých boli svedkami 7. októbra. Jedno trojročné dieťa však neustále spomínalo "červených mužov", povedala Bronová-Harleva. Dospelým postupne došlo, že dieťa pravdepodobne hovorí o ľuďoch pokrytých krvou.
U detí nastala regresia vývoja
V niektorých prípadoch došlo k regresii vo vývoji detí, ktoré sa viac primkli k svojim rodičov a pomočovali sa, uviedla profesorka Silvana Fennigová, riaditeľka detskej a dorastovej psychiatrie v Schneiderovom detskom lekárskom centre. Iné trpia nočnými morami.
Deti, ktoré boli oddelené od svojich rodičov alebo boli držané osamote, boli horšie postihnuté utrpením, uviedli lekári.
Bez nádeje v zajatí
Tínedžeri lekárom povedali, že ich únoscovia ich presvedčili, že Izrael už neexistuje a že na nich zabudli. "Neverili, že ich niekto hľadá," povedala Bronová-Harleva.
Niektorí sa báli hovoriť, pretože ich únoscovia sa vyhrážali, že ublížia ostatným rukojemníkom, ak povedia, že podmienky sú zlé alebo že s nimi zle zaobchádzali, keď sa vrátia do Izraela, povedal Dr. Itai Pesach, vedúci detskej jednotky intenzívnej starostlivosti v detskej nemocnici Edmonda a Lily Safra v nemocnici Sheba pri Tel Avive.
Pre niektoré deti znamená návrat domov začiatok ďalšieho utrpenia. Rodičia štvorročnej Abigail Mor Idanovej neboli v nemocnici, aby ju prijali, keď sa vrátila zo zajatia. Hamas ich oboch 7. októbra zabil. Tieto unesené deti sa "nevracajú do sveta, ktorý poznali," povedal Pesach. "Celá ich realita sa zrútila," dodal.
