Vzbura vagnerovcov, smrť Prigožina či Kachovská priehrada. 10 kľúčových udalostí vojny na Ukrajine v roku 2023
Konflikt na Ukrajine trvá už od februára 2022. Vojnu poznačili viaceré podstatné udalosti, ktoré sa stali na frontoch, či v kanceláriách svetových lídrov. V tomto článku nájdete výber desiatich hlavných udalostí ruskej invázie na Ukrajinu v tomto roku.
Medzinárodný zatykač na Putina
Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal 17. marca zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí Máriu Ľvovovú-Bělovovú.
Dôvodom sú únosy ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. Podľa ukrajinskej prokuratúry bolo z Ukrajiny zavlečených do Ruska a Bieloruska, ktoré je najbližším spojencom Ruska, zavlečených 19 000 ukrajinských detí.
Moskva tvrdí, že jej program presídlenia detí z Ukrajiny na ruské územie má ochrániť siroty a opustené deti v oblasti konfliktu.
Obilná dohoda
Rusko a Ukrajina podpísali v Istanbule dohodu, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko a ktorá umožňovala vývoz miliónov ton obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov zablokovaných v dôsledku vojny.
Rusko ale tento rok 17. júla od dohody jednostranne odstúpilo. Po odstúpení od dohody Rusko, ktoré je samo veľkým vývozcom obilia, opakovane útočilo na obilnú infraštruktúru v ukrajinských prístavoch.
Pretrhnutie Kachovskej priehrady
V júni sa pretrhla Kachovská priehrada, ktorá leží na rieke Dneper na južnej Ukrajine a ktorá bola druhým najväčším umelým jazerom na Ukrajine.
Pozrite si archívnu reportáž o zničení Kachovskej priehrady.
Zo zničenia priehrady sa vzájomne obvinili Ukrajina aj Rusko, priehrada ale bola už od prvých dní od zahájenia ruskej invázie vlani vo februári okupovaná ruskými silami. Pretrhnutie priehrady spôsobilo rozsiahle záplavy na oboch brehoch rieky Dneper, ktoré si vyžiadali desiatky obetí na životoch. Ďalší ľudia boli pripravení o domovy a poľnohospodársku pôdu.
Zatiaľ čo Kyjev tvrdí, že ruské sily spôsobili na priehrade výbuch, Moskva uvádza, že ukrajinské sily priehradu ostreľovali. Podľa ukrajinskej spoločnosti Ukrhidroenerho výbuch nastal priamo v strojovni.
Rastúci počet padlých
Ani jedna zo strán konfliktu prakticky nezverejňuje vlastné straty. Server Meduza spoločne so serverom Mediazonou uviedli, že ku koncu tohto mája prišlo Rusko o 47-tisíc vojakov. Britské ministerstvo obrany v októbri odhadlo, že počty trvalých ruských strát na Ukrajine činia pravdepodobne 150-tisíc až 190-tisíc vojakov.
Podľa Kyjeva prišlo Rusko o 300-tisíc vojakov, velenie ukrajinských vojsk neupresňuje o aké straty ide - či o mŕtvych, alebo aj ranených vojakov.
Denník The New York Times tento rok v auguste s odvolaním sa na amerických činiteľov napísal, že na ukrajinskej strane si konflikt doteraz vyžiadal takmer 70-tisíc mŕtvych a 100-tisíc až 120-tisíc zranených vojakov.
Ruské útoky na civilistov
Už od začiatku konfliktu sa ruské jednotky dopúšťajú masakrov civilistov, raketové útoky mieria do civilných oblastí, na školy, nemocnice a obytné domy a konflikt tiež vyvolal jednu z najväčšej migračných vĺn v období po druhej svetovej vojne.
Tohtoročným najtragickejším útokom ruských síl na civilné ciele bol vzdušný úder na ukrajinskú obec Hroza, pri ktorom 5. októbra zomrelo najmenej 55 ľudí. Strela v Hroze zasiahla kaviareň, ktorá fungovala aj ako obchod s potravinami, vo chvíli, keď sa v nej desiatky ľudí zhromaždili, aby si uctili pamiatku padlého ukrajinského vojaka.
Podľa poslednej správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) zahynulo doteraz na Ukrajine pri ruských útokoch viac ako 10-tisíc civilistov.
Pozrite si galériu z fotografií ruskej invázie na Ukrajine:
Snaha Ukrajiny o integráciu do NATO
Začiatkom minulého mesiaca Európska komisia odporučila začať prístupové rokovania s Ukrajinou. Návrh únijnej exekutívy budú musieť na svojom decembrovom summite jednomyseľne schváliť prezidenti a premiéri všetkých krajín EÚ a Ukrajina bude musieť potom splniť množstvo podmienok (napríklad reforma súdnictva či obmedzenia korupcie), ktoré únia stanovila už vlani v júni, kedy Ukrajine udelila štatút kandidáta.
Zložitejšie je to so snahou Ukrajiny o vstup do NATO. Harmonogram ukrajinského vstupu do aliancie zostáva nejasný aj po júlovom summite, ktorý sa konal vo Vilniuse. Lídri aliancie sa síce zhodli, že Ukrajine skrátia cestu k vstupu odstránením takzvaného Akčného plánu členstva. Formálne ju však pozvú na členstvo až vo chvíli, keď nebude vo vojne a kedy s tým všetci členovia budú súhlasiť a Kyjev splní všetky podmienky.
Ruský prezident Vladimir Putin potom zopakoval, že "hrozba vstupu Ukrajiny do NATO" bola "jedným z dôvodov" ruského vpádu na Ukrajinu vo februári 2022.
Ukrajinská protiofenzíva
Ukrajinské sily začali dlho očakávanú protiofenzívu na východe a juhu krajiny (hlavne v Záporožskej a Doneckej oblasti) na začiatku tohtoročného júna. Do Záporožskej oblasti Kyjev poslal tisíce vojakov v nádeji, že sa prebojujú k Azovskému moru a prerušia zásobovacie línie Rusov na juhu Ukrajiny.
V auguste sa Ukrajincom podarilo preraziť hlavnú líniu ruskej obrany, ale odvtedy sa im nedarí prielom rozšíriť, aby mohli postupovať ďalej na juh. Protiofenzíva tak doteraz viedla k len obmedzeným územným ziskom a to aj vďaka dopredu vybudovanému systému ruskej obrany.
Úspechy na brehoch Dnepra
Ukrajinskej armáde sa teraz darí hlavne na ľavom brehu Dnepra v Chersonskej oblasti. Pravobrežnú časť ukrajinskej Chersonskej oblasti museli ruské okupačné jednotky pod tlakom ukrajinskej protiofenzívy vypratať vlani v novembri. Nad ľavobrežnou časťou oblasti mala ale ruská strana donedávna plnú kontrolu. Rusko zasa zosilňuje útoky na východe Ukrajiny v snahe získať územie okolo miest Bachmut a Avdijivka.
Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj nedávno napísal, že konflikt sa nachádza v patovej situácii, pričom Kyjev potrebuje nové schopnosti a technológie, aby vojnu zvrátil vo svoj prospech. To isté pripustil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dôvodom je podľa neho nedostatok zbraní a vojakov.
O patovej situácii hovoria aj ďalší politici. "Niektorí možno nechcú počuť pravdu, ale nemôžeme donekonečna klamať našim ľuďom a partnerom," vyhlásil nedávno napríklad kyjevský starosta a bývalý boxer Vitalij Kličko, ktorý kritizoval aj Zelenského.
Vojenská pomoc Ukrajine
Ukrajina doteraz dostala zbrane za viac ako 44 miliárd dolárov od Spojených štátov a na 35 miliárd dolárov od ďalších spojencov. Dodané vybavenie zahŕňa okrem iného milióny projektilov, systémy protivzdušnej obrany či pokročilé európske a americké tanky.
Ukrajina sa tiež usiluje o získanie F-16, bojových lietadiel americkej výroby, aby dokázala lepšie čeliť vo vojne ruskému letectvu. Kyjevu sa tento rok v auguste zaviazalo poskytnúť tieto lietadlá niekoľko európskych štátov, napríklad Holandsko, Dánsko, Belgicko či Nórsko. Podľa predchádzajúcich informácií Spojené štáty nebudú brániť odovzdanie tejto techniky Ukrajine.
Vzbura vagnerovcov a smrť Prigožina
Súkromná žoldnierska Wagnerova skupina ruského miliardára Jevgenija Prigožina sa tento rok v júni pokúsila o ozbrojenú vzburu proti vedeniu ruskej armády a ruskému ministerstvu obrany.
Žoldnieri prekročili hranice z Ukrajiny a obsadili všetky armádne stanovištia a tiež letiská v strategicky významnom Rostove na Done a asi tisícka bojovníkov sa s vojenskou technikou vydala po diaľnici M4 na Moskvu. Ešte 24. júna večer sa podľa ruskej tlače podarilo bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi dojednať s Prigožinom návrat bojovníkov na základne.
Pozrite si archívnu reportáž o potvrdení smrti šéfa vagnerovcov.
Dohodu vzápätí potvrdil Prigožin a neskoro večer aj Kremeľ. Oznámil tiež, že Prigožin ani wagnerovci, ktorí sa akcie zúčastnili, nebudú stíhaní a Prigožin, ktorý dohodu zdôvodnil tým, že nechcel, aby bola "preliata ruská krv", sa v rámci dohody presunie do Bieloruska.
Ruský prezident Vladimir Putin prijal päť dní po vzbure žoldnierov Prigožina v Kremli, spolu s viac ako 30 ďalšími ľuďmi z vedenia skupiny a veliteľmi. Prigožin zomrel v auguste pri leteckej nehode na trase medzi Moskvou a Petrohradom. Začiatkom novembra uviedla ruská tlač, že novým šéfom skupiny sa stal Prigožinov syn Pavel.
