Krásny úkaz v Antarktíde je v skutočnosti obrovským problémom
Antarktídu si spájame s oslepujúcou bielou farbou. V posledných rokoch však na satelitných záberoch ľadového kontinentu nenápadne pribúda iná farba - modrá. Hoci oči sa potešia, odborníci sú znepokojnení.
Zlá skúsenosť z Grónska
Krásne, ale problematické útvary sú supraglaciálne jazierka, alebo inými slovami povrchové ľadovcové jazerá. Vytvorili sa ako dôsledok tepla, ktoré ohrieva povrch ľadovcov.
Takéto jazerá sa nevyskytujú len na ďalekom juhu, ale pred pár rokmi ich pozorovali na severnej pologuli, v Grónsku. Problémom je, že krajina posiata modrými jazerami tam predznamenávala kolaps ľadovca. Medzi rokom 2011 a 2014 sa v Grónsku roztopil bilión ton ľadu. Po ničivých skúsenostiach z ľadového ostrova sa odborníci pozreli na hrozbu aj na ľadovom kontinente.
Vedci študovali 150 satelitných záberov na ľadovec Langhovde z východnej časti Antarktídy, ktoré vznikli počas obdobia 13 rokov. Tieto obrázky tiež porovnávali so záznamami meteorologickej stanice. Tímu sa podarilo zmapovať 8 000 modrých jazierok. Číslo mierne skresľuje metodika, pretože niektoré jazerá zrejme započítali viackrát, tak ako sa objavovali na rôznych satelitných snímkach.
Predĺžené leto
Modré jazierka paradoxne trochu pripomínajú tropické lagúny. Zvyknú sa vytvoriť, keď teplota vzrastie nad nula stupňov Celzia. Klíma v Antarktíde je drsná, kontinent je veľmi veterný a suchý a striedajú sa tu len dve ročné obdobia. Po dlhej zime, keď teploty stabilne dosahujú desiatky stupňov pod nulou, príde na prelome rokov krátke leto.
Najplodnejším obdobím pre „lagúny“ bolo nezvyčajne dlhé leto v rokoch 2012 až 2013, keď teplota vystúpila nad bod mrazu počas 37 dní. Jazierka sa tak objavili na málo pravdepodobnom mieste, v regióne, ktorý považovali za dlhodobo chladný a teda stabilný.
Nie je žiadnym prekvapením, že tieto javy vznikajú ako dôsledok klimatických zmien. Teplo zrýchľuje topenie ľadu a urýchľuje kolaps ľadovcov. Vzniknuté jazero oslabuje ľadovec a vytvára v ňom trhliny.
Vedci videli na satelitných snímkach, ako niektoré jazerá za krátky čas zmizli z dohľadu, čo znamená, že voda vnikla do jadra ľadovca. V Grónsku sa takýto jav vyskytol aj v priebehu 24 hodín, v Antarktíde to trvá asi týždeň. Voda z jazera zničí pevnosť ľadovca a jednotlivé jazierka medzi sebou vytvárajú pavučinové siete, ktoré oslabujú ľadovec odvádzaním vody.
Začiatok katastrofického scenára?
Zatiaľ sa dianie v Antarktíde podobá na Grónsko len čiastočne a vedci masívne topenie nespozorovali. "Je dôležité sledovať jav do budúcnosti, aby sme videli, ako sa mení povrch so zmenou teploty vzduchu," zdôraznila spoluautorka výskumu Emily Langley.
Skazonosné jazerá veľa hovoria o klimatických zmenách, stali sa jednoduchými indikátormi tepla. "Zistili sme, že výskyt jazier prekvapilo priamo súvisí s teplotou vzduchu v regióne, čiže maximálny počet jazier, ich plocha a aj hĺbka je na vrchole, keď je na vrchole teplota vzduchu," vysvetlil glaciológ Stewart Jamieson z Durham University.
Pozorovanie ľadovcov ide ruka v ruke s apelom na zníženie škodlivých emisií, ktoré prispievajú k zvyšovaniu teploty. Ak by ľadovce kolabovali ďalej, pre niektoré prímorské krajiny by to mohlo znamenať vymazanie z mapy.
"Antarktída má potenciál prispieť k stúpajúcej hladine mora o meter do roku 2100 a viac ako 15 metrov do roku 2500, ak sa bude pokračovať v produkovaní emisií s rovnakou mierou," tvrdí jedna zo štúdií popisujúca katastrofický scenár.
