Staré hrozby na Sibíri čakajú na oteplenie, prvý zabíjal antrax
Nedávny prípad antraxu odhalil svetu nebezpečenstvo, ktoré predstavuje topenie permafrostu. Večne zmrznutá pôda v sebe ukrýva obávané choroby a teplo by zo zimného spánku mohlo prebudiť aj pravé osýpky. V Rusku sa pritom otepľuje 2,5-krát rýchlejšie než vo zvyšku sveta.
Nákaza z mŕtveho soba
Prepuknutie antraxu (sneť slezinová) na severosibírskom polostrove Jamal na konci júla usmrtilo dvanásťročného chlapca a desiatky ľudí museli byť hospitalizované, keď sa smrtiaca baktéria v oblasti objavila prvýkrát po 75 rokoch. Podľa vedcov sa do ovzdušia dostala z rozmŕzajúceho tela soba, ktorý na následky antraxu uhynul pred desiatkami rokov. Rýchlo sa šíriace výtrusy potom začali decimovať celé stáda.
"Môže sa taký scenár zopakovať? Samozrejme," varoval na nedávnej tlačovej konferencii Boris Kerchengolc, bádateľ z ruského Ústavu pre biologické problémy permafrostu.
Teploty na polostrove Jamal v júli prekročili sezónny priemer o celých osem stupňov Celzia a priblížili sa k tropickej tridsaťpäťke. "Ide o bezprecedentnú anomáliu, hovoríme o oblastiach za polárnym kruhom," upozorňuje Sergej Semjonov, riaditeľ ruského Ústavu pre globálnu klímu.
Defence Ministry burns thousands of reindeer killed by #anthrax https://t.co/rjLdHhwvqC pic.twitter.com/xhz9Kg4fPD
— Ruptly (@Ruptly) August 15, 2016
Hrozieb je viac
Antrax však nemusí byť poslednou skrytou hrozbou. "Na severe sú tiež zvyšky pravých osýpok z konca 19. storočia a vedci našli v mamutej koži neznáme ´obrie vírusy´," vysvetľuje námestník riaditeľa ruského Výskumného ústavu pre epidemiológiu Viktor Malejev. "Myslím, že klimatické zmeny nám ešte pripravia poriadne prekvapenia. Nechcem nikoho strašiť, ale musíme byť pripravení," hovorí.
Podľa Malejeva by mohla prepuknutie antraxu zmierniť plošná vakcinácia sobov. S takouto vakcináciou sa skončilo asi pred desiatimi rokmi. Zdalo sa, že nákaza sa z regiónu stratila.
Málo peňazí na výskumy
Ruskí vedci sa sťažujú, že namiesto investícií do výskumu klimatických zmien prichádzajú vo vede škrty a peniaze sa utrácajú len ako reakcia na mimoriadne situácie. Oceánológ z Ruského hydrometeorologického ústavu Valerij Malinin pripomína rok 2010 a spustenie programu klimatického výskumu po tom, ako požiare poslali k Moskve dusivý dym. Program bol následne "úplne pochovaný".
"Keď prídu ničivé udalosti, vždy sa hovorí o prevencii, ale hneď ako vášne vychladnú, na všetko sa zabudne," konštatuje Malinin. "Jamal je len varovanie: príroda sa bude búriť ďalej."
