ROZHOVOR: Hlas čelí Sofiinej voľbe. Politológ prezradil, o ktoré rezorty bude mať strana záujem
Výsledok parlamentných volieb ukazuje dva najpravdepodobnejšie scenáre, ako bude vyzerať nová vláda. Formálne má poverenie od prezidentky Robert Fico, no v praxi o tom, kto bude vládnuť Slovensku nasledujúce štyri roky, rozhoduje práve Peter Pellegrini. Viac o aktuálnej situácii pre ta3 povedal politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV.
V rozhovore sa dozviete:
- ku ktorej koalícii inklinujú voliči Hlasu,
- o ktoré ministerstvá má strana najväčší záujem,
- či sa líder Hlasu pridá k Smeru,
- či bude kandidovať Pellegrini za prezidenta,
- čím si Hlas získava najviac voličov,
- ktoré ministerstvá sú pre stranu kľúčové,
- aká je situácia sociálnych demokracií v Európe,
- aký je vzťah socialistov v europarlamente k Smeru.
Ku ktorej koalícii inklinujú voliči Hlasu? Mohlo by dôjsť k oslabeniu strany, pokiaľ bude v niektorej z koalícií?
Je zrejmé aj z prieskumov, ktoré boli publikované ešte pred voľbami, že väčšina voličov by preferovala koalíciu so Smerom a objavili sa aj správy, že toto sa týka aj väčšiny členov vedenia strany.
Tieto sympatie, ale ani zďaleka nie sú jednomyseľné a, samozrejme, v danej otázke sa dá len veľmi ťažko nájsť kompromis, ktorý by uspokojil stúpencov oboch možností.
Môj názor je, že riziko oslabenia hrozí v prípade oboch koaličných scenárov - to znamená vlády so Smerom i s Progresívnym Slovenskom. Týka sa to poslancov i voličov.
O ktoré ministerstvá má strana najväčší záujem?
Predpokladám, že napríklad Denisa Saková môže mať záujem o rezort vnútra, nevylučujem napríklad rezort zdravotníctva, práce a sociálnych vecí, ale aj ministerstvo zahraničia, ktoré by mohol obsadiť Peter Kmec.
Môže vidina premiérskeho kresla presvedčiť Petra Pellegriniho, aby sa pridal ku koalícii so Smerom?
Určite, ale toto kreslo mu môže rovnako dobre ponúknuť aj Progresívne Slovensko. Ak by sa aj stal premiérom v koalícii so Smerom, znamenalo by to, že v parlamente by musel v rámci parlamentnej väčšiny spolupracovať s Robertom Ficom a bol by od neho závislý.
Pellegrini túto skúsenosť už zažil v rokoch 2018 – 2020 a nemyslím si, že by to bolo niečo, čo by si rád zopakoval.
Čo hovoríte na možný záujem Petra Pellegriniho o post prezidenta SR?
Objavujú sa také špekulácie, že by jeho kandidatúru podporil Smer. Ak by sa aj o zvolenie uchádzal, nemá nijakú garanciu, že by bol zvolený a že by ho sympatizanti Smeru podporili.
Preto je to pre Pellegriniho zatiaľ viac holub na streche ako reálna predstava vlastnej politickej budúcnosti.
Čím si podľa vás Hlas najviac získava voličov? Ktoré témy sú pre stranu kľúčové?
Primárne je to sociálna agenda. Pellegrini zdôrazňoval, že prioritou strany je zachovanie tzv. trinástych dôchodkov. Strana ďalej zdôrazňuje potrebu angažovanosti štátu napríklad pri boji proti drahote a celkovo pri zvládaní sociálnych dôsledkov krízy.
Strana takisto zdôrazňuje svoj odpor voči pravicovému autoritárstvu, vo svojich dokumentoch sa podstatne ústretovejšie stavia k environmentálnej agende, ale túto tému jej predstavitelia nenastoľovali vo volebnej kampani, ani vo svojej doterajšej politike.
To sa týka aj doby, keď boli ešte ako nominanti Smeru súčasťou predchádzajúcich vlád.
Aká je situácia sociálnych demokracií v Európe? Je ich úspešný výsledok na Slovensku výnimkou alebo je počet úspešných strán vysoký?
Určite, toto číslo je vysoké, nielen v kontexte strednej Európy, ale aj väčšiny európskych štátov, kde s výnimkou posledných volieb v Nemecku sociálni demokrati skôr klesajú, ba dokonca sa až marginalizujú.
V strednej Európe je to osobitne viditeľné v Česku, ale aj v Maďarsku a Poľsku, kde strany tohto typu hrali významnú úlohu ešte v čase vstupu do Európskej únií. Dnes sú to druho- až treťoradé formácie.
Druhá vec je, že nie každá strana, ktorá sa deklaruje ako sociálna demokracia, spĺňa minimálne programové a hodnotové definičné kritériá. Je to príklad Portugalska a Brazílie, kde sa tieto strany nachádzajú na pravej strane politického spektra.
Ďalšou stranou, ktorá sa ideologicky hlási k sociálnej demokracii, je Smer. Ako hodnotíte nedávnu výzvu predsedu európskych socialistov v europarlamente (frakcia PES) na ich vylúčenie?
Na Slovensku sa rétorika Smeru približuje populistickej pravici. V prípade Smeru zvažovala Strana európskych socialistov ich vylúčenie ešte pred voľbami, v súvislosti s volebnou kampaňou diskusiu o tomto kroku neoficiálne pozastavili, ale po voľbách sa znova dostala na program.
Vzťahy medzi Smerom a európskymi sociálnymi demokratmi nikdy neboli ideálne, po voľbách v roku 2006 mala táto strana jeden čas pozastavené členstvo v PES kvôli koalícii s SNS. Ani po plnohodnotnom návrate do PES však Smer nevybudoval stabilnejšie partnerstvá s európskymi sociálnymi demokratmi, s výnimkou ČSSD (pozn. red. - Česká strana sociálnodemokratická) a nemeckej SPD (pozn. red. - Sociálnodemokratická strana Nemecka).
Kým ČSSD stále čelí hrozbe vlastného zániku, SPD nadviazala spoluprácu s Hlasom. Pred voľbami Smer podporil napríklad Václav Klaus, dlhodobo mu sympatie vyjadruje Viktor Orbán, respektíve Fidesz a maďarský minister zahraničných vecí bol medzi prvými, ktorý Smeru gratuloval k volebnému víťazstvu. Hlas sa však zatiaľ tiež nevymanil z tieňa svojej skôr technokratickej minulosti.
Z tohto hľadiska je pozícia sociálnej demokracie na Slovensku slabšia ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad, aj keď nominálne, podľa podielu hlasov pre obe strany, respektíve iba pre Hlas, je na tom lepšie ako v ostatných štátoch Vyšehradskej štvorky.