Volajú ho Luca. Prapredok všetkého života bol závislý od fajčiarov
Pred miliardami rokov žil organizmus, ktorý môžeme považovať za prapredka všetkého súčasného života na našej planéte. Konečne sme sa o ňom niečo dozvedeli.
Drsné podmienky na ranej Zemi
Otázku, kto je predchodcom všetkého života na Zemi, si kládol už Charles Darwin. Je len jeden? Ako a kde žil? S odpoveďami zápasíme doteraz, konečne však máme z čoho vychádzať.
Praotec života na Zemi sa mohol objaviť niekedy pred takmer 4 miliardami rokov. Zem bola vtedy ešte v „detskom“ veku, mala približne 560 miliónov rokov.
Podmienky na prežitie tu boli doslova brutálne. Z vodnej pary sa konečne začali zrážať kvapky, ktoré pršali a opäť sa vyparovali, keď narazili na horúci povrch. Trvalo milióny rokov, kým sa vytvorili moria a oceány.
Na povrchu nebol žiaden voľný kyslík, prenikalo sem silné ultrafialové žiarenia a slnečný vietor bičoval povrch Zeme. Slabá atmosféra nedokázala chrániť ani pred asteroidmi.
Porovnali milióny génov
V minulosti prevládal názor, že na začiatku existovali tri vetvy života. Prvým boli jednobunkové organizmy archea, druhou baktérie a treťou mali byť eurokarioty, z ktorých sa vyvinuli rastliny, živočíchy a aj človek. Neskôr ale prevládol názor, že eurokarioty sa vyvinuli neskôr.
Vedci o prapredkovi sformulovali niekoľko teórií. Volajú ho posledný univerzálny spoločný predok, alebo Luca (Last universal common ancestor).
Po stopách predka sa pustila aj skupina evolučných biológov na čele s Williamom Martinom z Univerzity Heinricha Heineho v Düsseldorfe. Skúmali databázy s DNA, ktoré obsahovali 6 miliónov génov Napokon vypátrali 355 z nich, ktoré mohol mať priamo sám Luca.
Čierni fajčiari ako hniezda života
Zo stoviek génov sa už dajú zistiť základné informácie o pradávnom organizme, napríklad spôsob jeho života. Luca sa cítil dobre pri hydrotermálnych prieduchoch.
Tieto podmorské objekty chrlia veľké množstvo minerálnej vody s vysokou teplotou, a len okolitý tlak mora zabraňuje, aby sa tu voda varila. „Myslím si, že je veľmi priama spojitosť medzi geochemickými procesmi, prapredkom Luca a prvými líniami mikroorganizmov,“ vyjadril sa vedúci výskumu William Martin.
O hydrotermálnych prieduchoch sa hovorí aj ako o čiernych fajčiaroch. Tieto objekty sú už dlho predmetom zapáleného výskumu, zaujímavé podmienky ich predurčujú stať sa hniezdom života. Doteraz žijú v okolí prieduchov prapodivné organizmy, ktoré sú na nich závislé.
Teória životodarnosti čiernych fajčiarov podľahli aj exobiológovia, ktorí hľadajú život mimo Zeme.
Fajčiari totiž môžu vytvoriť priaznivé životné podmienky aj na Jupiterovom mesiaci Europa, pod ľadom ktorého je obrovský oceán.
Živý len na polovicu
Na základe génov sa nemecký výskumný tím domnieva, že zvláštnosťou prapredka bol jeho stav – živý podľa našich štandardov bol len napolovicu. Luca bol závislý na neživých reakciách v prieduchu.
Porovnaním mnohých DNA informácií sa nenašli gény, ktoré by naznačovali zapojenie do tvorby aminokyselín, stavebných prvkov bielkovín. Luca mohol závisieť na aminokyselinách vyprodukovaných spontánne v prieduchoch.
S touto teóriou však nesúhlasí napríklad chemik John Sutherland z Cambridgu. Myslí si, že život existoval ešte pred Lucom. Do prieduchov sa uchýlil možno až keď Zem zasiahla spŕška meteoritov.
