Žijeme nezdravo ako starovekí egyptskí kňazi. Dôkaz priniesla múmia
Izrael má oficiálne len jednu múmiu a o to horlivejšie ju vedci skúmajú. Zabalzamovaný Egypťan bol kedysi mužom so životným štýlom pripomínajúcim dnešných tridsiatnikov.
Dar od jezuitov
Múmia pôvodne ležala asi 400 kilometrov od Káhiry v meste Achmim. V 30. rokoch 20. storočia tento staroveký artefakt darovali jezuiti z Egypta do Izraela. Zabalzamované telo sa ukrývalo v rakve, na lebke bola zlatá pohrebná maska.
Sedenie a napchávanie sa sladkým, to je na prvý pohľad klasický životný štýl moderných dní. Nasledujú problémy s pohybovým aparátom, ale aj so srdcom. Tieto problémy sa však týkali aj ľudí, ktorí žili pred tisícročiami.
Múmia z Achmimu, ktorú volajú izraelskí vedci familiárne Alex, prešla hĺbkovým výskumom. Zistilo sa, že práve tento muž veľa času presedel, nevychádzal na denné svetlo a jeho strava nebola práve najvyváženejšia - prevažovali v nej sacharidy. Na základe výzdoby rakvy vedci zistili, že „moderne“ žijúci Alex bol kňazom.
Žijeme nezdravo ako starovekí egyptskí kňazi. Dôkaz priniesla múmia
Scvrknutá kostra
Dožil sa veku medzi tridsiatkou a štyridsiatkou, čo bol v tom čase celkom slušný vek. Jeho výška bola takisto celkom bežná, 1,67 metra. Na sedavý spôsob života upozorňuje jeho kostra oslabená osteoporózou, ktorá spôsobila aj jeho scvrknutie na konečných 1,54 metra.
Alex žil pred 2 200 rokmi, v časoch keď Ptolemaiovci tvrdou rukou vládli nad krajinou Nílu. Kňaz boha Hora bol členom elity, ale jeho zdravotné problémy sa skôr podobali bežným ľuďom zo strednej vrstvy dnešných dní.
"Osteoporóza je ochorenie charakteristické pre 20. storočie, keď už ľudia tvrdo nepracovali. Sme len prilepení k obrazovkám. Veľmi nás prekvapilo, keď sme zistili, že existovali ľudia, ktorí fyzicky nepracovali, a ovplyvnilo to ich telá ako pri tomto človeku," vyjadril sa kurátor výstavy múmie Galit Bennett.
Vďaka dôkladnej egyptskej balzamovacej technike a suchému podnebiu v Jeruzaleme sa nezachovali len mužove kosti so známkami osteoporózy, ale aj zvyšky ciev, pokožky a zubov. Počítačová tomografia ukázal aj pokazené zuby a kardiovaskulárne problémy. Kňazova pokožka bola zrejme zriedka vystavovaná slnku a telo malo málo vitamínu D.
Upchaté tepny po celom svete
Prípad s takýmito známkami civilizačných ochorení, ktoré sa doteraz považovali za moderné, ale nie je ojedinelý. Takmer polovica zo 44 egyptských múmií, ktoré skúmala štúdia pred piatimi rokmi, nesie známky upchatých tepien.
Nejde však len o egyptskú výnimočnosť. Ďalšia štúdia sa venovala 137 múmiám z celého sveta. Mumifikovanie totiž nebolo metódou uchovávania mŕtvol len u Egypťanov. Neinvazívnou tomografiou prešli aj múmie z Peru alebo z Aleutských ostrovov. Ukázalo sa, že tretina z týchto tiel mala počas života kardiovaskulárne problémy.
Výskum zistil prípady aterosklerózy, teda ochorenia tepien, pri ktorom cievnu stenu poškodzujú nanesené tukové látky, zvyčajne cholesterol. Strava Egypťanov, hlavne z vyšších vrstiev, mohla viesť k náchylnosti ku kardiovaskulárnym chorobám. Kňazstvo často jedlo bohaté rituálne pokrmy, ktorý pripravovala rodina zosnulého. Nejde však o pravidlo, vo výskume sa našli aj telá kňazov a kňažiek, ktoré tento problém nesužoval.
Prečo teda starovekí ľudia trpeli chorobami, ktoré si spájame s modernou dobou? Možnú odpoveď už naznačili predchádzajúce štúdie. "Prítomnosť aterosklerózy u predmoderných ľuďoch zvyšuje možnosť základnej predispozície pre ochorenie," načrtáva výskum z roku 2013. Problém môže zväčšovať aj životné prostredie či sedavý životný štýl a strava.
Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že v roku 2030 by na následky ochorení srdca mohlo zomrieť až 23 miliónov ľudí.
