Všetko je inak. Sedenie nezabíja, naznačuje nový veľký výskum

Postrach kancelárskych zamestnaní

Predchádzajúce výskumy ukazovali jasne na prílišné nebezpečenstvo sedenia. Príkladom sú závery zo štúdie v American Journal of Epidemiology. Na základe metadát od 123 000 dospelých jedincov za obdobie 14 rokov sa zistilo, že tí, ktorí sedia viac ako šesť hodín denne, majú o 18 percent vyššiu úmrtnosť v porovnaní s tými, ktorí sedia menej ako tri hodiny.

Stoly, za ktorými sú milióny ľudí na svete odsúdené sedieť osem a bežne aj viac hodín, sa pripodobňovali svojou škodlivosťou k cigaretám. Výskumy potvrdzovali možnú súvislosť so vznikom cukrovky a problémami so srdcom. Navyše, následky dlhodobého sedenia vraj nevyváži ani šport po práci.

Hlavne v USA si získali veľkú popularitu pracovné stoly, za ktorými sa nesedí, ale stojí. Úradníci by mali podľa odporúčaní britského ministerstva zdravotníctva nesedieť aspoň dve hodiny denne, v ideálnom prípade by na nohách mali stráviť štyri hodiny práce. Novou mantrou v kanceláriách sa stalo heslo: Neseďte!

Ak sa nehýbete, státie nepomôže

Do názorového spektra najnovšie prispel výskum z dielne University of Exeter a University College London. Prekvapivo sa nepotvrdili smrteľné následky sedenia. Sedenie podľa výsledkov výskumu nie je o nič horšie ako státie – ak ide o osobu, ktorá sa aj tak veľmi nehýbe.

Vedci mali k dispozícii zdravotné údaje vyše 5 000 ľudí za obdobie 16 rokov. Účastníci prieskumu museli nahlásiť, koľko času venujú sedeniu. Sedenie bolo rozdelené do rôznych situácií počas dňa: v práci, pri pozeraní televízie a vo voľnom čase. Zaznamenal sa aj čas strávený chôdzou a fyzickou aktivitou. K analýze sa pridali aj dáta o strave a celkovom zdravotnom stave.

Rezultát bol jednoznačný, celkové riziko úmrtnosti pre týchto účastníkov neovplyvnilo to, ako dlho sedeli. Vedci upozorňujú že dôležitá je pravidelná fyzická aktivita.

"Naša štúdia mení súčasný názor na zdravotné riziká sedenia a naznačuje, že problém skôr spočíva v absencii pohybu ako v čase strávenom len sedením," povedal vo svojom vyhlásení autor štúdie Melvyn Hillsdon z University of Exeter. "Akékoľvek nepohyblivé pozície, kde je výdaj energie nízky, môžu byť škodlivé pre zdravie, či už ide o sedenie alebo o státie," dodal.

Zdrojom londýnske biele goliere

Zaujímavý je ale aj bližší pohľad na reprezentatívnu vzorku, ktorú použili ako zdroj údajov. Išlo väčšinou o úradníkov, takzvané biele goliere, z Londýna. Títo Londýnčania majú vyšší podiel fyzickej aktivity ako je zvyčajné u rovesníkov v iných regiónoch. Úradníci vo veku 35 až 55 rokov dochádzali denne do práce aspoň 40 minút pešo.

Hlavné mesto Británie už mnoho rokov vyberá poplatky za vjazd do centra, čo má nútiť obyvateľov, aby nepoužívali autá, ale radšej podporili hromadnú dopravu a prešli k najbližšej zastávke metra. V štúdii sa neposudzovala ani súvislosť medzi sedením a špeciálnymi chorobami.

Blahodarne účinky pohybu

Najnovšia štúdia, ktorá nepripisuje sedeniu fatálne následky, je návratom ku skoršiemu pohľadu na to, ako čeliť civilizačným ochoreniam. Bez cvičenia to nepôjde. "Výsledky tejto štúdie naznačujú, že odporúčania o znížení podielu sedenia by nemali byť vydávané bez odporúčaní na zvýšenie fyzickej aktivity," píšu vedci.

Tento nový výskum nedáva plusové body ani moderným pracovným pultom, za ktorými môžeme nehybne stáť. Ak v práci sedíme dlhé hodiny, nemali by sme sa zrejme cítiť previnilo.

Ak však svoj život presedíme bez pravidelného pohybu, je takmer isté, že si výrazne škodíme.