ROZHOVOR: Niektorí politici stavili na dezinformácie. Demokraciu bez dôvery postupne nahrádza autokracia, tvrdí odborník
Predvolebná kampaň vrcholí. V jej výšinách si svoju voličskú základňu upevňujú politici aj pomocou dezinformácií. Podľa odborníka Tomáša Kriššáka si niektoré politické elity vypestovali konšpiračné myslenie a strata dôvery môže viesť k autokracii.
Dezinformácie vo verejnom priestore zavádzajú, manipulujú a škodia verejnosti. Na Slovensku je možné vnímať snahy inštitúcií aj súkromníkov zamedziť rastúcemu trendu zdieľania dezinformácií, poloprávd, klamstiev, hoaxov a konšpirácií komunikovaných aj politikmi.
V rozhovore sme sa o tejto téme rozprávali s Tomášom Kriššákom, odborníkom na informačnú bezpečnosť.
V rozhovore sa dozviete:
• ako sa podľa odborníka darí Slovensku v boji s dezinformáciami,
• či sa dezinformácie po voľbách utíšia,
• či veria politici konšpiráciám a dezinformáciám,
• či prekvapili odborníka niektoré subjekty so šírením dezinformácie,
• či populizmus škodí.
V posledných týždňoch to medzi politikmi iskrí. Aké sú hlavné dezinformačné trendy na internete, ktoré súvisia s politikou?
Hlavné manipulatívne trendy sa v podstate dookola opakujú. Najčastejšie vidíme umelé vytváranie strašiakov, napríklad, že spoločnosť ohrozuje akási LGBTI+ ideológia, čo je kritické označenie pre legitímne úsilie zrovnoprávnenia obyvateľstva a zvýšenia tolerancie pre sexuálne menšiny.
Pozorujem tiež zveličovanie rizík spojených s migráciou, ale aj snahy o ďalšiu umelú polarizáciu spoločnosti cez mýty o zahraničných agentoch, ktorú paradoxne najčastejšie používajú aktéri, ktorí sa v informačnom priestore profilujú cez výrazné šírenie proruských naratívov.
Myslíte si, že medzi vrcholovými politikmi sa nájdu jedinci, ktorí naozaj veria konšpiráciám a dezinformáciám? Naopak, ak nepodľahli manipulácii, ale vedome zdieľajú nepravdy, polopravdy a dezinformácie, o čom to v politike svedčí?
Áno, medzi politikmi sú jedinci, ktorí zrejme podľahli vplyvu týchto javov a vypestovalo sa u nich takzvané konšpiračné myslenie.
Odolnosť voči tomuto fenoménu ukazuje, že mu vie podliehať viac ako polovica populácie, takže osoby zasiahnuté týmto javom nájdeme vo všetkých oblastiach života vrátane politiky.
Ak vedome šíria nepravdy, svedčí to o ich pokuse manipulovať verejným mienením v prospech vlastných záujmov.
Existuje však len málo priamych dôkazov, keď môžeme porovnať razantný rozdiel medzi tým, čo niektorí politici hovoria v súkromí alebo niekde na chate a tým, čo je súčasťou ich profesionálneho a dopredu pripraveného prejavu vypracovaného za účelom ovplyvňovania potencionálnych voličov, kde tvoria manipulácie a nepravdy pevnú súčasť komunikačnej výbavy.
Prekvapil vás niektorý z politikov, ktorý rozširuje dezinformácie a konšpirácie, no predtým vyzeral byť seriózny?
Áno, u niektorých politikov je pre možnosti analýzy ich výrokov dôležité povedať, tak ako to robí napríklad organizácia Demagóg, že prešli k taktike vedomého šírenia neprávd a manipulácií. Slovensko je za posledných 10 rokov na digitálnych platformách dlhodobo zaplavované nepravdami, ktoré pochádzajú z čoraz vyššieho počtu zdrojov, ktoré sa skoro výlučne zameriavajú na šírenie manipulácií.
S takýmto vplyvom rastie aj počet osôb, ktorým je takýto spôsob uvažovania o svete blízky a opierajú do neho zdroje svojich svetonázorov.
Vzniká tak početná a presvedčená subkultúra pod vplyvom konšpiračných teórií a pre politikov, ktorí sú závislí na tom, aby si vedeli nakloniť verejnosť na svoju stranu a získať tak potrebné hlasy pre svoju ďalšiu politickú kariéru, tento negatívny fenomén predstavuje obrovskú príležitosť.
A hoci je takéto lovenie hlasov cez šírenie neprávd neetické a vo vyspelej demokracii by sa ho dopúšťali len okrajové sily extrému, tak na Slovensku sa za posledné roky tento jav posunul do mainstreamu a bez hanby ho používajú niektoré dlhodobo relevantné a silné politické subjekty.
Myslíte si, že dezinformácie pomáhajú politikom v raste ich voličskej základne, alebo naopak voličov odlákajú?
Ako som spomínal predtým, niektorým politikom môže šírenie dezinformácií pomôcť k politickému zisku hlasov voličov.
Čo si myslíte o tom, keď politik šíri dezinformácie vo svoj prospech? Napríklad keď ide o vrcholových politikov, ktorí sa spoliehajú na to, že ľudia zabudli na ich výroky z minulosti a v súčasnosti interpretujú minulosť iným spôsobom ako predtým?
Politici, ktorí šíria dezinformácie vo svoj prospech, zneužívajú dôveru verejnosti a zavádzajú ľudí. Je to neetické a môže to viesť k rozkladu dôvery a demokracie.
Demokracia totiž bez dôvery nemôže dlhodobo existovať a postupne je nahradená autokraciou, ktorej živnou pôdou je práve zvyšujúca sa nedôvera v spoločnosti. O to viac je dôležité rozoznávať, kde v našej spoločnosti sú zdroje umelej nedôvery.
Často sa stáva, že pred voličmi sa strana prezentuje iným spôsobom ako za okrúhlym stolom s partnermi, domácimi či zahraničnými politikmi? Je to podľa vás podvádzanie ľudí?
Prezentácia strany iným spôsobom môže byť vnímaná ako podvádzanie, záleží na kontexte a na tom, do akej miery sa prezentácia líši.
Je populizmus v politike škodnou veličinou?
Populizmus môže byť škodlivý, keď vedie k rozhodnutiam založeným na emóciách namiesto faktického hodnotenia. My, ľudia, máme schopnosť emocionálneho prežívania pre našu amygdalu, jedno z najstarších nervových centier. Je to dôležité centrum, ktoré nám vie v krajných situáciách pomôcť rýchlo konať a zachrániť život, ale v dlhodobom hľadisku, v spoločenských témach, v správe vecí verejných, je ideálne zapájať iné centrá našej nervovej sústavy, ktoré reagujú na fakty a racionalitu.
O to dôležitejšie je rozlišovať, či naše politické rozhodovanie ovplyvňuje emocionálny alebo faktický obsah a pre svoje dobro a dobro našej spoločnosti by sme mali pestovať odolnosť k emocionálnym manipuláciám, a naopak v sebe pestovať racionálnu rozvahu.
Ktoré skupiny ľudí sú pred dezinformáciami prakticky bezbranné?
Najviac bezbranné sú skupiny s obmedzeným prístupom k vzdelaniu v téme informačnej bezpečnosti, k digitálnym zručnostiam alebo kritickému mysleniu.
Akými spôsobmi by ste ľuďom odporučili rozoznať pravdu od dezinformácie?
Na rozoznanie pravdivých informácií od dezinformácií si overujte informácie z viacerých dôveryhodných zdrojov, venujte pozornosť dôkazom podporujúcim tvrdenia a buďte opatrní pri informáciách budiacich silné emócie alebo vzbudzujúcich kontroverznosť.
A, samozrejme, je dôležité, aby sme každý rozvíjali svoju schopnosť kriticky myslieť.
Spomeniete si na dezinformáciu, ktorá bola z vášho pohľadu nepochopiteľná, no napriek tomu jej ľudia verili?
Existuje množstvo dezinformácií, ktoré sa zdajú nepochopiteľné, napríklad teórie o plochej Zemi. Že Zem nie je plochá vie ľudstvo storočia. Ale rozšírenie internetu pomohlo spopularizovať túto skutočne uletenú teóriu, ktorá si z rôznych dôvodov našla svojich fanúšikov okolo celého sveta.
Prečo majú verejnoprávne médiá menšiu dôveru ako osobné príspevky politikov či alternatívnych médií?
Osobne si to vysvetľujem cez nárast kritickej komunikácie a priamych útokov na reputáciu médií zo strany rôznych aktérov (často politikov). Táto kritika je často polarizujúca a obsahuje rôzne nepravdivé tvrdenia s cieľom vyvolať dojmy škandalóznych obvinení a vzhľadom na fungovanie dnešných sociálnych sietí sa práve takýto manipulatívny obsah dostáva k najväčšej časti verejnosti.
Umiernenosť médií v komunikácii vzniká pre ich dôraz na plnenie svojich profesionálnych a etických štandardov. Vyvážená a faktická komunikácia médií ale v porovnaní s vplyvom propagandy alebo polarizujúcich konšpiračných teórií hrá nerovný boj o pozornosť verejnosti.
A vzhľadom na to, že tento problém je na Slovensku dlhodobý, tak konečný výsledok je ten, že tradičné médiá v takto deformovanom informačnom priestore strácajú a získavajú aktéri, pre ktorých je pracovnou metódou pretvárka, lož a faloš.
Kto je najväčším pôvodcom dezinformačných naratívov?
Dezinformačné naratívy môžu prameniť z viacerých zdrojov vrátane politikov, pseudomédií a individuálnych aktérov. Na Slovensku je takých aktérov niečo cez 2 000 a ide o entity aktívne na viacerých platformách.
Facebook pôsobí ako "urýchľovač" rozširovania dezinformácií aj u politikov, ktorí túto skutočnosť bez akejkoľvek reflexie a následného trestu zneužívajú. Dá sa ich vplyv nejako obmedziť?
Obmedzenie toxického vplyvu Facebooku môže byť dosiahnuté prostredníctvom regulačných opatrení, na ktorých už pracuje napríklad Európska Únia, ale aj cez vzdelávanie verejnosti a podpory pre transparentnosť tejto platformy.
Myslíte si, že sa dezinformácie po voľbách “utíšia”?
Osobne očakávam, že ešte roky budeme v informačnom priestore sledovať nárast ich množstva ako aj vplyvu na verejnosť. A to aj po voľbách. Nebolo tomu inak ani v roku 2020 a nič nenaznačuje, že by sa mal tento nebezpečný trend zmeniť.
Ako sa podľa vás Slovensku darí v boji s dezinformáciami? Posúvame sa niekam?
Slovensko urobilo kroky na boj proti dezinformáciám, ale stále existuje priestor na zlepšenie, hlavne v oblasti vzdelávania, osvety a zvýšenia kvality a produkcie strategickej komunikácie.
