Na učenie sa nepotrebujete mať vyvinutý mozog, zistili vedci. Ukázali im to medúzy
Medúzy štvorhranky, morské tvory spadajúce do triedy pŕhlivce, menia svoje správanie na základe predchádzajúcich skúseností, hoci nemajú centrálny mozog. To podľa štúdie vedeckého tímu z univerzít v Nemecku a Dánsku ukazuje, že učenie by mohlo byť súčasťou základného fungovania nervových buniek. Napísal o tom denník The Guardian.
Schopnosť učiť sa
Štvorhranky majú na rozdiel od ľudí namiesto mozgu len zhluky neurónov, ktoré sú spájané s ich zmyslovým orgánom, takzvaným rhopaliom. Ten spracováva vizuálne podnety. Vedci, ktorí študovali drobný druh štvorhranky žijúci v Karibskom mori, zistili, že tieto živočíchy sú schopné poučiť sa z predchádzajúcich skúseností v procese zvanom asociatívne učenie, podobne ako keď psy ruského lekára Ivana Petroviča Pavlova začali slintať pri zvuku zvončeka.
Tieto schopnosti sa doteraz podarilo jednoznačne preukázať iba u zložitejších organizmov, ako sú mäkkýše či stavovce.
Výsledky štúdie zverejnenej v odbornom časopise Current Biology ale neboli príliš prekvapivé, uviedli odborníci, pretože schopnosť učiť sa je kľúčová pre prežitie. Pretože ale medúzy patria k jedným z najskorších vývojových vetiev, ich zistenia naznačujú, že asociatívne učenie je neoddeliteľnou súčasťou nervových buniek.
"Na učenie sa nepotrebujete mať vyvinutý mozog," uviedol člen výskumného tímu Jan Bielecki z univerzity v nemeckom Kieli. Spolu s kolegami z dánskych univerzít Bielecki študoval správanie štvorhraniek trojitých v nádrži s rôznymi vzormi.
Zaujímavé zistenia
Dvanásť medúz umiestnili do nádrže so sivobielymi pruhmi, sedem do čiernobielej pruhovanej nádrže a osem do nádrže s čisto šedými stenami. Zistili potom, že medúzy umiestnené v nádržiach s čiernobielymi pruhmi, ktoré im zrejme pripomínali korene mangrovníkov v ich prirodzenom prostredí, nikdy nenarazili do stien – na rozdiel od svojich kolegýň, najmä tých v nádrži bez vzorov.
Po zhruba ôsmich minútach sa ale do stien naučili nenarážať aj štvorhranky v nádrži so šedobielymi pruhmi, pričom živočíchy zväčšili svoju vzdialenosť od stien o približne 50 percent.
V jednej sérii experimentov vedci štvorhranky rozrezali, aby izolovali rhopalia a súvisiace neuróny. Keď tím týmto štruktúram ukázal pohybujúce sa šedé pruhy, nezaznamenal žiadnu odozvu. V prípade, že ale spojil pruhy s elektrickým impulzom napodobňujúcim zrážku, systém následne na samotný vzor reagoval vyslaním signálu na plávanie - podobne, ako keby sa prekážke chcel vyhnúť.
Tieto zistenia ukazujú, že centrum učenia sa u týchto pŕhlivcov nachádza v rhopaliu, uvádzajú vedci. "Podporuje tiež domnienku, že učiť sa môže len veľmi málo buniek, možno dokonca len jedna," dodal Bielecki.