Hrobka slávneho mysliteľa mala zatieniť aj egyptské pyramídy
Jedného z otcov modernej vedy pochovali medzi kráľov. Vízie jeho obdivovateľov však nepoznali hraníc. Isaacovi Newtonovi chceli postaviť pamätník, ktorý by v histórii nemal obdobu.
Prečo jablko nevzlietne?
Prestížnu univerzitu v Cambridgi museli v 60. rokoch 17. storočia zatvoriť pre morovú epidémiu. Jeden z jej študentov sa dokázal napriek tomu vypracovať na najvýraznejšiu postavu vtedajšej vedy.
Legenda hovorí, že Newton začal formulovať svoj gravitačný zákon, keď na neho zo stromu spadlo jablko. Nádejný vedec sa začal sám seba pýtať, prečo vlastne jablká padajú k zemi kolmo a nie šikmo či prečo nevyletia k oblohe. Newton tak položil základy klasickej mechaniky a často v rôznych anketách dominuje ako najzásadnejšia osobnosť vedy.
V mechanike sa mu podarilo dokázať, že fyzikálne zákony platia nielen na Zemi, ale aj vo vesmíre, v optike objavil, že svetlo sa skladá z farebného spektra, v matematike exceloval diferenciálnymi rovnicami.
Blíži sa výročie jeho smrti
Keď v posledný marcový deň roku 1727 zomrel, Veľká Británia vedela, že stratila výraznú osobnosť. Newtona pochovali ho vo Westminsterskom opátstve medzi kráľov a iné výrazné osobnosti. Newton však mohol panovníkov prekonať nielen umom, ale aj posmrtným pamätníkom - kenotafom.
Šesťdesiat rokov po jeho smrti vznikol nápad, ktorý mal za cieľ spraviť z Newtona nesmrteľného velikána nielen prostredníctvom jeho myšlienok. Francúzsky neoklasicistický architekt Etienne-Louis Boullée vytvoril provokatívny návrh jeho hrobky, ktorý potom dlhé roky koloval v odborných kruhoch.
150-metrová guľa
S výškou 150 metrov by to bola najvyššia ľudská štruktúra na svete, a prekonala by aj vtedajších rekordérov - štrasburskú katedrálu (142 metrov) a pyramídy v Gíze (139 metrov).
Zvonka by hrobka vyzerala ako obrovská guľa. Newtonov sarkofág by bol umiestnený v spodnej časti a reprezentoval by centrum gravitácie. Otvory na sférickej štruktúre by viedli svetlo do obrovskej komory a urobili by z interiéru akési planetárium. V noci by vnútro gule osvetľovalo jedno centrálne svetlo, ktoré by budilo zdanie dňa.
Náčrty ukazujú v okolí guľovitého kenotafu dve úrovne terás. Zeleň by podľa štandardov antickej kultúry vytvárala atmosféru smútku. Návštevník by vstúpil kruhovým portálom do dlhého a tmavého tunela, ktorý by ho doviedol až do stredu ku sarkofágu. Steny mali byť strohé, nezdobené a mal sa nimi posilniť tajuplný dojem.
Architekt Boullée odmietol prezdobené dobové rokoko a snažil sa pre obrovskú hrobku hľadať skôr čisté formy, odvodené z prírody. Veľká pocta Newtonovi sa doteraz nepostavila, ale návrh stále inšpiruje. Návrh kenotafu pre jeho nasledovníka Alberta Einsteina z 80. rokov 20. storočia bol inšpirovaný práve sférickým dielom Boulléeho.
Fyzik, matematik a filozof Isaac Newton sa stal symbolom osvietenstva a jeho ideálov, jeho myšlienky boli v ďalších desaťročiach zdrojom inšpirácie a poslúžili aj Einsteinovi.
