Gigantická hrobka v Amfipolise vydala svoje tajomstvo: Objavili v nej 5 tiel

Najväčšia hrobka na území Grécka sa nachádza na severe krajiny. Jednotlivé vrstvy a miestnosti odkrývajú archeológovia len postupne. Očakávania sú veľké, pretože hrobku datujú do slávneho obdobia ríše Alexandra Macedónskeho.

Doteraz sa z veľkej uzatvorenej hrobky ukázali verejnosti len mramorové sochy bezhlavých sfíng a mladých žien, takzvaných karyatíd. Zaujala aj pozoruhodná mozaiková podlaha. Okolo pohrebnej mohyly sa tiahne skoro 500 metrov dlhý a tri metre vysoký múr obložený mramorom. To napovedá, že by mohlo ísť o posledné miesto odpočinku významnej osobnosti.

Grécke ministerstvo kultúry prezradilo, že kosti, ktoré sa vlani podarilo archeológom odhaliť vo veľkolepej starovekej hrobe, patrili najmenej piatich osobám, vrátane staršej ženy a bábätka. Archeológovia pracovali s pozostatkami ako so skladačkou, pretože sa našlo asi 550 fragmentov kostí.

Neoficiálna 3D rekonštrukcia hrobky v Amfipolise.

Môže ísť o hrob Alexandrovej matky?

Jedna skupina kostí určite patrila žene staršej ako 60 rokov. Na základe dôslednej analýzy sa zistilo, že ide o osobu asi 157 centimetrov vysokú, ktorá trpela osteoporózou a hormonálnymi problémami. Tieto kosti našli asi jeden meter pod podlahou.

Kostrové zvyšky pochovanej staršej ženy.

Historici a nadšenci histórie špekulujú, že kosti staršej ženy by mohli patriť Olympias, matke Alexandra Macedónskeho. Vie sa o nej, že zomrela ako 59-ročná. Matka Alexandra bola štvrtou manželkou macedónskeho kráľa Filipa II.

S jej osobou sa spájalo mnoho intríg. Po tom, ako si Filip II. zobral piatu manželku, bála sa, že ju zavrhne a syn Alexander stratí nástupnícke práva. Určite mala nemálo dôvodov na zosnovanie kráľovej vraždy. Keď Filip II. zomrel rukou vraha, vražedný meč nechala vyvesiť v Apolónovom chráme v Delfách. Pripisujú sa aj vraždy ďalších Filipových detí,  ktoré upevnili Alexandrov nárok na trón.

Napriek dlhej šnúre intríg zomrela v úctyhodnom veku, zrejme v meste Pydna, ktoré leží asi 150 kilometrov od Amfipolisu. Mesto na severovýchode Grécka obsadil macedónsky kráľ Kassandros, ktorý rovnako čelil jej smrtiacim intrigám. Vojenské zhromaždenie ju odsúdilo na smrť a jej poprava sa mala odohrať podľa starodávneho zvyku vrhnutým oštepom. Vojaci však odmietli zabiť matku Alexandra, ktorý bol už v tej dobe zbožštený. Napokon ju rodiny jej údajných obetí ukameňovali k smrti. Väčšina historikov doteraz verí, že telo Olympias leží v Pydne.

Antropologický výskum zatiaľ neukázal na kostrových pozostatkoch staršej ženy z Amfipolisu žiadne stopy po úderoch. Ak by hrobka skutočne patrila Olympias, Macedónčania by porušili vtedajšie zvyky. Postavili by jednu z najväčších a najprepracovanejších hrobiek vtedy známeho sveta pre ženu, ktorú považovali za polobohyňu a hrdinku.

V helenistickom období obyčajných ľudí pochovávali do jednoduchých sarkofágov alebo urien. „Dôležitou inováciou sú monumentálne hrobky bohatých ľudí a ich rodín, ktoré mali vo všeobecnosti formu zdobených komorových hrobov alebo nadrozmerných mauzóleí,“ popísali dobové spôsoby historici umenia Donna Kurtz a John Boardman.

Z úlomkov kostí zistili zranenia

Ďalšie kosti patrili dvom mužom vo veku 35 – 45 rokov. Mladší utrpel zranenia na hornej časti tela. Na základe kostrových pozostatkov sa vie, že ho zavraždili nožom. Druhý muž mal fraktúru ruky, z ktorej sa ale vyliečil.

Tieto dve dospelé telá by podľa špekulácií mohli patriť napríklad synom kráľa Kassandra. Dobové historické pramene nie sú príliš nápomocné, neuvádzajú sa v nich podrobnosti o ich veku, či spôsobe smrti.

Štvrtá sada kostí patrila podľa dĺžky novorodencovi, ktorému nedokázali určiť pohlavie. Posledným z pochovaným v hrobke bol dospelý jedinec, ktorého ako jediného po smrti spopolnili.

Tieto zostatky muža naznačujú smrteľné zranenie.

Na rade sú DNA testy

Práca archeológov sa ešte neskončila. Prostredníctvom testov DNA chcú zistiť, odkiaľ osoby pochádzali. Rovnako sa ozrejmí, či mali mŕtvi rodinné vzťahy a teda ide o rodinnú hrobku. Všetko však závisí od genetického materiálu, ktorý dokážu vedci získať. Zo spopolneného muža a z bábätka zrejem nedokážu získať DNA vzorku.

Prvotné špekulácie počítali aj s tým, že by mohlo ísť o legendami opradený hrob Alexandra Veľkého. Slávny vojvodca, ktorý vybudoval ríšu siahajúcu až do Indie, zomrel v roku 323 pred Kristom v Babylone. Ostatky zrejme previezli do mauzólea na území Egypta, po hrobke sa však akoby zľahla zem a presné miesto odpočinku najväčšieho kráľa staroveku zostáva zahalené tajomstvom.