Ľudské spomienky sú ako zo skla, veda s nimi vie manipulovať

Vymazaná láska Jima Carreyho

Úprava spomienok bola nosnou témou niekoľkých úspešných filmov. V snímke Večný svit nepoškvrnenej mysle sa nešťastne zaľúbený Jim Carrey rozhodne pre „bezpečnú a efektívnu nechirurgickú metódu“, ktorá ho zbaví rušivých spomienok a dodá jeho utrápenej mysli pokoj. A či už máte radi film Total Recall s Arnoldom Schwarzeneggerom alebo remake s Collinom Farrellom, určite viete, že implantovanie spomienok môže pekne zamiešať karty nielen na Zemi, ale aj na inej planéte.

Veda je týmto možnostiam na dosah. Súčasný výskum už pracuje s chemickými preparátmi a technikami, ktoré dokážu pamäť pozmeniť. Veľké pokroky sa dosiahli v rámci neurotechnológií. Spomienky nie sú uzatvorené v bezpečnom katalógu, ale každá z nich je v spojení s mozgovým centrom. Dlhodobé spomienky nie sú stabilné, ale poddajné. Pri každom pripomínaní sa dajú „hackovať“.

Rozstavené aj zatuhnuté

"Výskum naznačuje, že so spomienkami možno manipulovať, pretože sa správajú, ako keby boli vyrobené zo skla. Predtým, ako zatuhnú, existujú v roztavenej forme. Keď si spomienky pripomíname, opäť sa stávajú roztavenými a môžu byť pozmenené predtým kým sa raz vymažú," vysvetľoval Richard Grey pre The Telegraph.

Toto poznanie otvára niekoľko možností, mohlo by napríklad pomôcť traumatizovaným či nešťastne zaľúbeným.

Niekoľko štúdií ukázalo, že manipulácia s hormónom noradrenalínom dokáže utlmiť traumatické spomienky a vie aj zabrániť v ich spájaní s negatívnymi emóciami. Noradrenalín je pre telo celkom šikovný pomocník. Ako stresový hormón nám umožňuje krátkodobo zvýšenú aktivitu.

Arachnofobici a tarantula

Holandskí výskumníci dokázali poraziť arachnofóbiu, teda strach z pavúkov, blokovaním noradrenalínu liekom propranolol. Skúmaných pacientov trpiacich strachom z pavúkov rozdelili na tri skupiny. Jednej skupine dávali len placebo, ďalšej propranolol, ale jej členovia neprichádzali do kontaktu s pavúkmi a tretej skupine podávali chemickú látku a jej členom ukázali pavúka.

Výsledky liečby sa overovali trochu drastickým spôsobom – tarantulou. Prekvapením bolo, že skupina s placebom a skupina s propranololom bez stimulácie pavúkom sa správala rovnako bojazlivo. Tí, ktorí dostávali medikament a zároveň prichádzali do kontaktu s pavúkmi, dokázali už po pár mesiacoch chytiť tvora do ruky. Strach sa im nevrátil ani po roku, akoby im ho vymazali.

Rovnaká látka sa testovala na obetiach traumy. Účastníci tohto pokusu dostávali desať dní buď placebo alebo propanolol. Zároveň mali opisovať svoje spomienky na traumatické udalosti. Už po týždni testovaní si pacienti s nasadeným propanololom spomínali na traumy s oveľa menším stresom.

Kde sú hranice?

Vstupovanie do pamäti má aj etickú rovinu, preto sa vedci oficiálne odvažujú len pre malé kroky. Vieme však že vymazávanie spomienok je možné, rovnako ako implantovanie tých falošných.

Psychologička Julia Shaw ukázala, ako je možné, že niektorí ľudia si pamätajú trestný čin, ktorý nikdy nespáchali. Dokonca dokážu živo popísať neexistujúce podrobnosti. Test nebol nijak zložitý. O testovacích subjektoch, mladých študentoch, si experti zistili pár osobných informácií a potom s nimi viedli tri 45-minútové rozhovory.

Rozprávali sa o jednej skutočnej spomienke a o jednej vyfabrikovanej „skúsenosti“, a to všetko dopĺňali skutočnými overenými informáciami. Na konci tohto pokusu bolo 70 percent študentov presvedčených, že spáchalo trestný čin.

Nešlo však len o sugesciu a nátlak zo strany výskumníkov, „vinní“ študenti si dokázali vybaviť aj nečakané „podrobnosti“ z trestných činov – ako zaútočili, akú mali zbraň, jeden si dokonca „spomenul“ na farbu vlasov policajta.

Pozor na identitu človeka

Veľa o fungovaní spomienok môže prezradiť pozorovanie ľudí s poruchou pamäte. Dokumentárny film Memoty Hackers (Hackeri pamäte) sleduje vedcov, ktorí sa snažia preskúmať mozog 12-ročného Jakea Hauslera. Chlapec je totiž najmladším známym človekom, ktorý trpí zriedkavou hyperméziou. Jeho myseľ nedokáže odlíšiť dôležité udalosti od tých triviálnych a preto ich všetky ukladá. Jake si pamätá všetky udalosti deň po dni od svojich ôsmich rokov.

Pre vedcov sa stal ideálnym objektom na skúmanie fungovania mozgu a katalogizácie spomienok. Tím z Washingtonskej univerzity sa skenovaním mozgu malého chlapca snaží prísť na to, čo robí jeho pamäť takou silnou. Jeden zo základných princípov pamäte však spočíva na prvý pohľad v netušenej súvislosti. "Zabúdanie je pravdepodobne jednou z najdôležitejších vecí, ktoré robí mozog," tvrdí neurológ André Fenton, ktorý pracuje na technike vymazávania bolestivých spomienok. „Pokiaľ ide o ľudskú pamäť, rozumieme len špičke ľadovca,“ dodáva.

Výskumníci poukazujú na veľké riziká manipulácie. Výrazná úprava spomienok môže znamenať zmazanie identity človeka. Súčasné testovanie hraníc pamäte je skôr o „vyladení“ spomienok, aby sa stali menej bolestivými.